(Slovenské katolícke noviny 7/2006)
Vyštudoval kybernetiku a vyučoval počítačovú lingvistiku na Katedre umelej inteligencie Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1989-1994 viedol výskumnú úlohu „Počítačový model slovenčiny“ na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Od roku 1994 založil a vedie nadáciu Sophia.
Svojou prácou nadväzuje na sofiológiu Komenského, Solovjova a Štúrovcov – sofiológiu ako úsilie o syntézu troch oblastí poznania (kozmológie, antropológie a teológie) ako aj troch prameňov poznania (zjavenia, rozumu a zmyslovej skúsenosti). Z jeho pôvodného výskumu zásadný význam má objav synchrónneho a periodického účinkovania pravzorov v dejinách kultúry a v evolúcii prírody.
Na pultoch kníhkupectiev sa pred časom objavilo už druhé, rozšírené vydanie Vašej knihy Angelológia dejín, tentokrát v českom jazyku. Aj semináre, ktoré vediete, majú názov Škola angelológie. Týka sa Vaša angelológia anjelov západnej náboženskej tradície?
Moja práca je prvým naozaj vedeckým potvrdením tradičnej západnej náuky o anjeloch. Presnejšie, jednej časti tejto náuky – náuky o duchoch času. Až donedávna sa myslelo, že anjeli môžu byť iba predmetom viery, ale nie je to celkom tak. Stredoveké autority totiž uvádzajú mená archanjelov, ktorí sa cyklicky striedali a inšpirovali ľudstvo. Každé dejinné obdobie má svojho inšpirujúceho archanjela - ducha času. Ak títo archanjeli naozaj pôsobili a inšpirovali umelcov, mysliteľov, kráľov a prorokov, ako o tom hovoria legendy, muselo by sa ich rytmické striedanie viditeľne odzrkadliť v dejinách kultúry. To je úvaha, ktorá stála v počiatkoch mojej práce. Priviedlo ma to k systematickému štatistickému výskumu vĺn tvorivosti v dejinách.
Podnadpis Vašej knihy znie „Synchronicita a periodicita“ v dejinách. Čo sa pod týmito pojmami myslí a ako súvisí synchronicita a periodicita práve s anjelmi?
Študoval som dejiny zjavenia. A padlo mi do oka, že ľudia často podávali správy o obsahovo podobných zjaveniach duchovných bytostí na rôznych miestach na Zemi nezávisle od seba, nevediac jeden o druhom. Analogické náboženské a kultúrne impulzy sa vynárali nielen synchrónne, ale aj periodicky, v pravidelnom rytme po celé tisícročia. Odborníci boli takí presvedčení, že žiadne pravidelné zákonitosti v dejinách neexistujú, že to ani poriadne nepreskúmali, či tam v skutočnosti sú alebo nie. Objav ich existencie je sám osebe prevratnou novinkou, a v súčasnosti prešiel už prísnejším preverovaním než je u hypotéz v humanitných vedách bežne obvyklé.
To najzaujímavejšie však príde až teraz: vlny tvorivosti, ktoré sa dajú pozorovať v dejinách, sa svojou náplňou zhodujú s časovými obdobiami tradične pripisovanými jednotlivým archanjelom a predpovedanými vopred starobylou angelológiou! Pico della Mirandola napríklad píše, že archanjel Michael obdaruje každého, kto sa venuje filozofii, korunou poznania; či o archanjelovi Gabrielovi, že nám prezradí tajomstvá prírody. Vo svojej dobe nemohol vedieť, že po roku 1525, kedy podľa opáta Trithemia začína veľké gabrielské obdobie, naozaj vypukne prírodovedecká revolúcia. Aj filozofická tvorba, v celosvetovom meradle, koreluje s obdobiami archanjela Michaela. Slávni lekári vskutku prichádzajú v 500-ročnom rytme archanjela Rafaela, tradičného patróna medicíny.
Nech je za tým čokoľvek, jedna vec je jasná: starobylá náuka o anjeloch nie je len čírou poverou alebo špekulatívnou mentálnou konštrukciou scholastikov – je založená na skúsenosti.
Aj iné náboženstvá majú svoje náuky o anjeloch. Je tá západná niečím výnimočná, že sa potvrdzuje?
Jedným z krásnych výsledkov mojej práce sú prvky ozajstného ekumenizmu. Stredoveká kresťanská náuka o anjeloch má babylonské korene, je vlastne predkresťanská. Podarilo sa mi zrekonštruovať tiež staroegyptskú náuku o striedaní duchov času – je stará minimálne päťtisíc rokov a zhoduje sa s kresťanskou. Buddha hovoril o veľkom kolese dharmy, ktoré sa otočí raz za 25 storočí – hovorí len inými slovami o kruhu siedmich archanjelov. Anjeli nie sú kresťanskí, moslimskí alebo buddhistickí, ale proste sú. Sú to jedny a tie isté bytosti, ktoré sa všade na svete zjavovali pod rôznymi menami, ale obsah týchto zjavení je rovnaký, alebo podobný.
Tak napríklad archanjel Michael nie je nikto iný ako babylonský Šamaš či grécky Apollón. Operený had je archanjel Rafael. Neľakajte sa, že je to pohanstvo. Pre Augustína aj Akvinského bolo samozrejmé, že „tie bytosti, ktoré pohania nazývali bohmi, v kresťanstve nazývame anjelmi“. Pohania neuctievali vybájené bytosti, uctievali anjelov. Kresťanstvo nemalo vymýtiť, ale zastrešiť tieto kulty ako ich zlatá koruna.
Bývalé kulty pohanských bohov sa sčasti pretransformovali do kultu svätých, nie?
Áno, je známe, že mnohí svätci stelesňujú atribúty bývalých božstiev a majú dokonca aj rovnaké mená. Ale poviem Vám niečo viac. Čo si myslíte, aké sú mená anjelov, ktorí sa podľa legiend zjavovali týmto svätcom? Cirkev o tom mlčí. No pozrime sa do dejín: svätci, ktorí sa preslávili súcitom a milosrdenstvom, ktorých atribútom je ruža, ako František alebo Alžbeta, žili v obdobiach archanjela Anaela, pred Kristom známeho ako bohyňa lásky, Inanna. Svätcov mudrcov, ktorých atribútom je slnko alebo palma, či víťazov nad drakom, ako sv. Juraj, Katarína alebo Tomáš Akvinský, je najviac v michaelských obdobiach. Prichádzajú v rytme „archanjela, ktorý stojí v Slnku a bojuje s drakom“, v rytme v ktorom sa objavovali slneční hrdinovia už od Gilgameša. Egyptskí faraóni si brali mená od bohýň lásky a stavali im chrámy tritisíc rokov v rytme, ktorý po Kristovi bez prerušenia pokračuje a mení sa na rytmus milosrdných svätých.
Je to tak, že svätý otec kanonizuje svätých v rytme striedania duchov času. Kanonizuje ich, pretože vtedy skutočne žili, pretože boli inšpirovaní tými istými duchovnými bytosťami, ktoré inšpirovali ľudstvo už pred príchodom Krista.
Aký je potom význam Krista, nič sa nezmenilo?
Veľký. Kristovým impulzom sa to všetko premieňa, zušľachťuje a pozdvihuje na vyššiu úroveň. Archanjeli sami osebe by ľudstvo imšpirovali vo večnom kruhu. Ale Kristovou mocou sa tieto kruhové dejiny menia na vývojovú špirálu.
Ste predsedom neziskovej organizácie Sophia ako i rovnomenného vydavateľstva. V 90-tych rokoch ste dokonca vydávali aj časopis rovnakého mena. Prečo práve Sophia? Aká bola stručne Vaša cesta k angelológii, resp. sofiológii?
Anjeli sú ako hlásky tvorivého Slova, ako myšlienky Boha, a všetky anjelské chóry dohromady tvoria Sofiu, Nebeskú Múdrosť. Bolo to moje osobné zjavenie, ktoré ma priviedlo k založeniu časopisu. Až po piatich rokoch vydávania som sa dozvedel, že Solovjov mal víziu Sofie, ktorá ho priviedla k úplne rovnakým princípom práce ako mňa – k sofiológii. Tie princípy mimochodom vytýčil už Komenský, vo svojej Pansofii, čo som však zistil až tento rok. Sofiológia je slovanská inšpirácia. Je poslaním Slovanov v budúcnosti uskutočniť organickú syntézu viery, vedy a umenia.
Časopis Sophia bol svojho času pomerne známy a obľúbený v časti duchovne orientovanej čitateľskej obci. Čo vás viedlo k jeho vydávaniu? Aké ste mali ciele? Nakoľko sa ich podarilo naplniť, keď sa na tento počin (projekt) pozeráte spätne?
Chcel som pozdvihnúť Slovensko z duchovnej biedy a pripojilo sa ku mne zopár stoviek alebo tisícok ľudí. Som presvedčený, že naozaj zmeniť sa niečo môže iba zušľachtením mravno-poznávacieho vedomia jednotlivcov. Výmena politickej strany alebo legislatívy neprinesie riešenie, pokiaľ ľudia zostanú takí istí. V priebehu 90-tych rokov však zanikali všetky periodiká, ktoré neboli závislé od komerčnej reklamy alebo dotované nejakou inštitúciou. Len vďaka obetavosti a idealizmu Sophia vychádzala sedem rokov.
Ako by ste charakterizovali, alebo ako hodnotíte súčasný duchovný, kultúrny a morálny stav našej spoločnosti? Vypozorovali ste nejaký jeho vývoj, zmenu za posledných 10 – 15 rokov?
Som presvedčený o hlbokej múdrosti a prozreteľnosti všetkého diania, o dozrievaní a triedení duší, o slnečnom cieli dejín. Keď mám ale ľudsky zhodnotiť momentálny stav, som z toho smutný. Spoločnosť je roztrieštená na množstvo politických, náboženských a iných skupín, každá z nich chce skupinovo-egoisticky presadiť nejakú jednostrannú ideu, len pravda nikoho nezaujíma. Zabúdame na Ježišovo „starajte sa o to, čo je hlavné, a všetko ostatné vám bude pridané“. U nás je to hlavné na poslednom mieste a tak prichádzame o všetko.
Pulty kníhkupectiev sa prehýbajú titulmi oslovujúcimi ľudí hladných po Duchu a duchovných veciach. Nájdeme tam veľa zo spirituality tradičných náboženstiev, najmä kresťanstva samozrejme, ale i mnohé z tzv. ezoterickej a okultnej literatúry. Ako sa môže podľa Vás človek v tejto ponuke orientovať? Keby sme to rozšírili, človeku sa na jeho sebarealizáciu a duchovný rast ponúka množstvo smerov. Má vôbec šancu sa v tomto zorientovať? Podľa akého kľúča sa v tom orientujete Vy osobne?
Tým kompasom je moja samostatná schopnosť poznávať duchovný svet. Bez takého kompasu žiaden jednotlivec nenájde z onoho labyrintu názorov cestu von. V mojej škole angelológie nejde o to, že účastník dostane nejaké „informácie“ o neviditeľnom svete anjelov, ale o to, že má prebudiť v sebe latentnú schopnosť sám poznávať vyššie svety a nadviazať s nimi vedomejšie spojenie. Angelológiu používam len ako cvičebný materiál, príklad, že ozajstné duchovné poznanie je vôbec možné. Na jednej strane dnes totiž materialistická veda vedno s cirkvami presadzujú názor, že slobodne skúmať a poznávať sa dá iba materiálny svet a v duchovný svet možno iba veriť, teda byť odkázaný na autority. A na druhej strane populárna ezoterika ponúka údajné poznanie vyšších svetov, ale to býva až na veľmi zriedkavé výnimky založené na ilúziách a sebaklamoch. Centrálnou myšlienkou sofiologie je, že iba prekonaním jednostrannosti a harmonickým skĺbením vedeckého myslenia, zušľachteného estetického cítenia a mravného konania, resp. mystickej duchovnej praxe je také poznanie možné. V cirkevnom slovníku by sme ho zaradili medzi dary Svätého ducha.
Ďakujem za rozhovor
Martin Mucha
