Emil Páleš
(nepublikované)
Dejiny vedy sú plné zvratov, pri ktorých sa veci donedávna „nemysliteľné“ odrazu potvrdzujú a vysvitá, že dôkazy ležali pred našimi očami, len im nikto nevenoval pozornosť. Tak mnohé sa pokladá za vedecky nedokázané nie preto, že by sa vedecké dôkazy nenašli, ale pretože sa nehľadajú. Ideové ovzdušie totiž v každej dobe podporuje bádanie v istých smeroch a odradzuje od myslenia inými smermi. A tak myšlienky, kedysi považované za samozrejmosť, sa neskôr zatracujú ako úplný nezmysel, a po stáročiach sa opäť oprášia a zisťuje sa, že sú predsa v nejakom zmysle pravdivé.
Napríklad indickí mudrci spoznali funkčnú diferenciáciu mozgových hemisfér najmenej o dve tisícročia skôr ako Roger Sperry, ktorý za jej objav získal v roku 1981 Nobelovu cenu. Jogíni pozorovali sami seba a všimli si, že dych má tendenciu prúdiť striedavo ľavou a pravou nosnou dierkou a spolu s tým sa aktivuje celá pravá alebo ľavá strana tela a mení sa celkový fyziologický a duševný stav človeka. Správne vypozorovali dvojhodinový rytmus striedavej aktivity hemisfér mozgu a s minucióznou presnosťou podali ich charakteristiku: striedavé výkyvy aktivity a odpočinku, bdelého vedomia a denného snenia, racionálno-verbálnej abstrakcie a obraznej predstavivosti, procesov zameraných na spomínajúcu minulosť a konštruujúcu budúcnosť, zvýšený výkon pravej alebo ľavej ruky atď. To všetko sú objavy, ktorými sa Sperry, Kleitman a Erickson v 20. storočí preslávili. Sperry objavil rozdielne úlohy hemisfér.
