Vladimír Lobotka
Bakalárska práca
Katedra všeobecných dejín, Univerzita Komenského, Bratislava, 2010
Abstrakt
V práci sa pokúšam poodhaliť niektoré dejinné aspekty súčasnej svetovej krízy, ktorú vnímam predovšetkým ako krízu vedomia. Oproti bežne zaužívanému pohľadu na dejiny, ktoré sú chápané ako proces postupnej emancipácie empirickej racionality z naivnej poverčivosti našich „nevzdelaných“ predkov, kladiem pohľad, ktorý tento proces reflektuje akoby z opačnej strany, pretože tak ako sa ľudská individualita vymaňovala zo zovretia prírodných síl, strácalo sa v nej aj povedomie o jej bytostnom prepojení s celým duchovným kozmom. Oba tieto pohľady nie sú v rozpore, naopak, dopĺňajú sa, pretože jednoducho popisujú dve stránky toho istého procesu – procesu desakralizácie sveta a zároveň individualizácie a intelektualizácie človeka, ktorý je vo svojom vyvrcholení základom
súčasného celoplanetárneho zmätku.
V jednotlivých kapitolách popisujem meniace sa chápanie sveta a miesta človeka v ňom od antiky, cez kresťanský stredovek, až po súčasnosť, pričom ťažisko kladiem práve do obdobia prechodu od antiky ku kresťanstvu, kedy došlo k zásadnému zatemneniu vo vnímaní toho, čo je to človek a aký je jeho vzťah k svetu – bola umelo vytvorená ontologická priepasť medzi ľudským duševným aparátom a duchovným jadrom. Práve v tejto bytostnej schizme vidím hlavný zdroj dnešnej odcudzenej myšlienkovej a hodnotovej orientácie Západného sveta.
Kľúčové slová: svetonáhľad, paradigma, kríza, materializmus, platonizmus, kresťanstvo
