(Vitalita 5/2012)
Ste zakladateľom Školy sofiológie. Priblížite nám, čo to znamená?
Sofiológia je úsilie o integrálne poznanie. Každý tvorca má nejakú životnú intuíciu, ktorá ho vedie. U mňa je to Sofia, vízia personifikovanej celistvej múdrosti, kde rozum, srdce a ruky tvoria jednotu. Ruského filozofa Vladimira Soloviova aj Jána Ámosa Komenského viedla tá istá inšpirácia – zjavila sa im Sofia. Ide tu o to, že len v úsilí o celistvé poznanie a životnú prax sa rodí slobodná a zodpovedná individualita. Jednostranne vyvinutý človek je závislý a manipulovateľný. Len prostredníctvom celostnej výchovy a sebavýchovy možno posilniť morálnu individualitu človeka a duchovne obrodiť spoločnosť. S týmto cieľom som v roku 1993 založil neziskovú organizáciu a časopis Sophia a neskôr Školu sofiológie.
Ako vyzerá výuka a celková atmosféra školy?
Obsahové jadro školy tvoria výsledky môjho tridsaťročného pôvodného výskumu. Pritom ale nejde o to, aby si ich žiaci zapísali a „naučili“ sa to spamäti. Majú slúžiť skôr ako pracovný materiál, na ktorom si cvičíme nové schopnosti. Duchovné poznanie nie je informácia. Nie je možné sa ho „dozvedieť“. Možno k nemu len dorásť vlastnou osobnosťou. Snažím sa preto vniesť do prednášok interaktivitu a dialóg. Naozaj rozumieme iba tomu, čo sme samostatne objavili a osvojili si na ceste vlastných pokusov a omylov. Len to dokážeme v živote aj samostatne použiť.
Pre vážnejších čitateľov mojej knihy je dôležité ma aj osobne stretnúť. Až v dialógu každý pochopí, čo všetko nepochopil. Jemnejší zmysel náuky sa dá odovzdať len od človeka k človeku. A aj ja chcem spoznať mojich čitateľov a čitatelia seba navzájom. Utvárajú sa tak nové známosti, cez ktoré sa potom myšlienky angelológie realizujú vo svete. Uskutočniť čokoľvek sa dá len v spolupráci. Na to sa vždy stretneme po tri dni na niektorom slovenskom zámku a preladíme sa v krajšom prostredí na vznešenejšiu tému.
Každý archanjel stelesňuje osobitú kvalitu, pravzor, cnosť...
Máme sedem archanjelov, ktorí ako duchovia času inšpirujú dejinné epochy. Každému venujeme jedno trojdňové stretnutie. Pátrame, kto to vlastne je a ako sa prejavuje v ľudskej psychológii, v dejinách kultúry a v prírode. Neveríme v neho vopred, ale počas školy ho objavíme.
Okrem prednášok a diskusií má každá škola aj zážitkový a praktický rozmer. Na každej škole je koncert dobovej hudby z čias príslušného archanjela. Cez hudbu pochopíme dobovú atmosféru a jej ducha neraz lepšie než cez teoretické výklady. Každý archanjel má tiež blízko k niektorému umeniu či remeslu, ktoré sa zakladá na jeho daroch. S Gabrielom súvisí maľba– tak na jeho seminári maľujeme a experimentujeme s duševným významom farieb. Anael inšpiruje spev – na jeho seminári spievame a objavujeme duchovný význam hudobných intervalov. Na michaelskom seminári si zastrieľame z luku, lebo lukostreľba si vyžaduje zacielenú koncentráciu myšlienok príbuznú s inšpiráciami Michaela. Zachariel dáva plastické vnímanie tvarov, vtedy modelujeme z hliny. Samael súvisí s ovládaním hlasu a reči a Orifiel je okrem iného inšpirátorom astronómie, takže na jeho seminári pozorujeme astronomickým ďalekohľadom hviezdy a planéty (pokiaľ sa vydarí počasie). K rafaelskému semináru patrí eurytmia – ňou objavujeme éterické sily a pohyby, ktoré utvárali počas evolúcie rastliny, zvieratá a orgány ľudského tela.
Kníh o anjeloch je teraz na trhu veľké množstvo. Dá sa povedať, že čo kniha – to názor, ako sa v tom máme vyznať?
Je to dôkaz, že ľudia podvedome túžia či tušia, že je teraz potrebné znovuobjaviť pravdivé jadro starej náuky o anjeloch. Skoro žiadna z tých kníh však túto úlohu nesplnila. Prvá polovica z nich sú akademické pojednania, kde sa konštatuje ako fakt, že staré náboženstvá verili tomu a onomu. Vôbec z toho ale neviete, či to boli len ľudské výmysly alebo tí anjeli skutočne existujú. Druhá polovica kníh hovorí o duševných zážitkoch, ale tu znova nie je jasné, nakoľko sú to sebaklamy a koľko z toho je reálne. Veľká miera subjektivity je zrejmá už z toho, že rôzni autori sa pri popise každého archanjela zhodnú viac-menej len v tom, čo hovorila stará tradícia, a keď k tomu pridajú niečo nové, tak každý má iné vnuknutie. Doreen Virtue napríklad chŕli desiatky kníh o anjeloch. Ale robí to tak, že naivne dáva na papier čokoľvek sa jej vynorí v mysli, bez kritického pýtania sa, odkiaľ to vlastne pochádza. Jej knihy odrážajú skôr štruktúru jej vlastnej osobnosti alebo kolektívneho nevedomia Američanov, než svet ozajstných duchovných bytostí.
Skutočná veda – angelológia – ako ju robím ja, je niečo celkom iné. Nie je to fantazírovanie. Jej výsledky súvisia s realitou. Dovoľuje robiť predpovede, ktoré sú overiteľné. Dajú sa z nej vyvodiť praktické poznatky, ktoré sú užitočné.
Je Vaše poznanie o anjeloch celkom spoľahlivé?
Také ľahké to zase nie je. Každé bádanie pracuje s množstvom hypotéz. Ale vedeckosť je v tom, že vieme rozlíšiť medzi tým, čo vieme, a čo nevieme. Niečo vieme spoľahlivo, a iné je len pravdepodobné alebo je to jedna z niekoľkých možností. Za uplynulé dve-tri desaťročia sa hlavný prúd vedy vo všeličom preorientoval smerom, ktorý som už dávnejšie vytýčil v angelológii. Rad netriviálnych poznatkov som vyslovil ako prvý a bol som za to posmievaný v čase, keď ešte svetové univerzity tvrdili opak.
Niektoré prípady sú doslova spektakulárne. V roku 1997 som napríklad prednášal o spojitosti medzi pandémiou čiernej smrti v 14. storočí a archanjelom Samaelom, ktorý bol vtedy duchom času. Baktéria moru dnes zďaleka nie je taká nebezpečná a bežne pracujú s jej oslabeným kmeňom v laboratóriách. Ako to, že v stredoveku za pár rokov vyhubila tretinu Európanov? Dôvod je ten, že ľudia vo veku Samaela mali ohnivý temperament a v krvi viac železa. Samael je anjel Marsu a železo marsický kov, ktorý je nositeľom vôľových procesov v organizme. Marsický démon sa stelesnil v morovej baktérii, ktorá potrebuje pre svoje množenie železo a je mimoriadne virulentná v atmosfére agresivity a marsických nerestí. A nedávno, v roku 2009 sa odohral škandál. Jeden profesor molekulárnej biológie na univerzite v Chicagu pracoval s touto baktériou, rovnako ako ostatní – a zomrel. Usmrtila ho jedinou ranou, za jediný deň. Začalo pátranie, čo sa vlastne stalo a vysvitlo, že tento profesor bol takpovediac plný železa. Mal genetickú odchýlku, ktorá spôsobovala hromadenie železa v jeho tele.
Naučila by som sa vo Vašej škole vidieť anjelov?
Ukázal by som Vám cestu, na ktorej by ste sa to naučili, keby ste po nej išli. Zdanlivo začíname len rozprávaním sa a uvažovaním o dejinách, prírode a človeku; ale robíme to tak, že myslenie sa stáva živším, pohyblivejším, menej abstraktným a vlieva sa doň vôľa a cítenie. Takýmto správnym vnútorným úsilím začína už akýsi predstupeň jasnovidnosti.
Dajme tomu, že sa s úctyplným očakávaním a trochou trpezlivého sústredenia meditatívne zahĺbime do tvarov gotickej katedrály. Ak to robíte s tou pravou motiváciou, nakoniec sa pred Vaším vnútorným zrakom zjaví archanjel Rafael. Ako? Necháte tú katedrálu pôsobiť na váš morálno-estetický zmysel. Dojmy sa postupne zaostria do pojmov a pocítite akúsi krehkú, ušľachtilú kvalitu, spanilú, cudnú, chladivú ako ráno, ktorá akoby vás vyzdvihovala z tela, oslobodzovala od vášní a účinkovala liečivo. Začnú vám svitať súvislosti. Hrudník so svojou rytmickou stavbou sa podobá na gotickú architektúru, je tou časťou vo mne, ktorá rezonuje s katedrálou a ona je ako skamenelý dych a tep srdca. Rastlinná stonka je najčistejším výrazom tejto rytmizovanej štíhlosti prekypujúcej vitalitou a listy majú lomené oblúky. Koncom prvohôr celú prírodu prenikala takáto rytmizovaná štíhlosť a vitalita. A v 11.-12. storočí po celom svete nielen stavali takúto architektúru, ale chodili aj v takých šatách, uctievali panenské bohyne a nadšene sa venovali liečiteľstvu. V druhom sedemročí života dieťa zoštíhlie, inklinuje k rytmickým činnostiam, pohlavia ešte nie sú výrazne odlíšené a je to najzdravšie obdobie života. To všetko sú rafaelské obdobia – v prírode, v dejinách a v ľudskej biografii. Pred očami sa vám začne črtať pravzor, princíp tomu všetkému spoločný – imaginácia archanjela-liečiteľa.
Svoju víziu si overíte tým, že z nej deduktívne vyvodzujete hypotézy, ktoré sa dajú testovať. Napríklad odvodíte v duchu celý ďalší vývoj gotických štýlov: po ranej gotike prišla kvetinová gotika, po nej lúčovitá, plamienková, pravouhlá. Ale urobíte to len pozorovaním seba samých a premien Vašej vlastnej bytosti počas puberty, dospelosti atď. A s prekvapením zistíte, že viete niečo, o čom ste si mysleli, že to neviete. Niekde vo Vašom vlastnom vnútri sa skrývalo poznanie sveta. V takomto okamihu majú zúčastnení po prvýkrát zážitok čohosi ako jasnozrivosť. Ide tu o prácu na sebe – očisťujeme vnútorné zmysly a rozvíjame schopnosť rozlíšiť skutočné vnuknutia duchovného sveta od vlastnej fantázie. Až tak znovu objavíme zlaté zrnko pravdy v náboženských tradíciách a začneme si ich opäť vážiť.
Ako zhrnúť posolstvo Vašej školy?
Dnešná veda nám hovorí jedno a cirkev opak; city nás ťahajú niekam, aj keď rozum diktuje niečo druhé, ale ruky nakoniec aj tak robia niečo tretie, k čomu nás núti ekonomická sféra. Sofiológia hovorí, že duchovnú realizáciu dosiahneme až vtedy, keď sa nám podarí integrovať všetky zložky našej bytosti. Až vtedy sa duchovne narodíme – nájdeme vlastný prístup k prameňu pravdy, mravnú silu a budeme môcť konať slobodne a zodpovedne, ľudsky. Veda prináša odpovede na stále viac špecializovaných technických otázok, ale celistvá múdrosť, ako žiť, sa stále viac stráca. Tú v našej škole hľadáme (viac o tom nájdete na www.sophia.sk).
Ďakujeme za inšpiratívne stretnutie.
Len ak mi duchovné zjavenie, zmyslová skúsenosť aj logické uvažovanie z troch strán potvrdia to isté; ak sú moje srdce, rozum aj ruky zajedno, dá sa hovoriť o poznaní, za ktoré môžem prevziať zodpovednosť.
