Emil Páleš
(Výstava k 200-ročnému výročiu podpísania Bratislavského mieru, Mestské múzeum)
V prospech tých, čo neveria, že svetový mier je uskutočniteľný, padá na váhu jeden pozoruhodný argument: napätie a boj protikladov sú zdrojom pokroku; súperenie, konkurencia a konflikt zohrávajú dôležitú úlohu v evolúcii prírody a podnecujú formovanie veľkých osobností, národov a civilizácií. Či by sa nezastavil vývoj a neupadli by ľudské schopnosti v bezkonfliktnom svete hojnosti bez akýchkoľvek výziev? Všimnite si, že akonáhle zmizol protiklad kapitalizmu a komunizmu, a s ním aj zdroj studenej vojny, hneď sa objavil nový: západná versus islamská civilizácia, hrozba svetového terorizmu atď.
Konflikt bude vždy zdrojom pohybu; ale človek má na rozdiel od zvieraťa možnosť tento konflikt zvnútorniť, presunúť na úroveň kultúry. Naša vlastná duša je bojisko, kde zápasia cnosti s neresťami, a víťazovi nad sebou samým patrí väčšia sláva ako tomu, čo dobyl mestá. Musíme si znova osvojiť tento pohľad na život, ktorý nám odkázali veľkí kresťanskí mystici či Bhagavadgíta: ozajstný nepriateľ je v našom vnútri a sem sa musí presunúť aj veľký boj hodný skutočných hrdinov. Kým vo svete nezosilnejú iniciatívy v tomto duchu, zostanú všetky mierové opatrenia len dočasnou ilúziou.
Ide totiž o celkom reálne psychické sily, ktoré vnútorne pristupujú k človeku a pokúšajú ho. Ak zostáva zápas s nimi neuvedomený, projektuje sa navonok do nepriateľstva k rôznym ideovým, etnickým a sociálnym skupinám. Pred štyritisíc rokmi hovorili babylonskí kňazi o démonovi menom Nergal, ktorý sa teší z prelievania krvi, a jeho útoky na ľudstvo silnejú pravidelne každých 500 rokov. V mojej „Angelológii dejín“ som dokázal, že násilie sa od samého úsvitu dejín vskutku vystupňuje každých 500 rokov. Novoveké ľudstvo verbálne odmieta existenciu diabla, ale v skutočnosti – navlas presne podľa babylonskej predpovede – v 20. storočí podľahlo bezpríkladnému ošiaľu zášti v podobe dvoch svetových vojen a hromadného vraždenia v mene ideológie.
Začnime znova brať sféru ducha a duchovnej kultúry vážne ako reálnu dejinnotvornú silu, nie len ako prívesok ekonomickej spoločenskej základne. Bude to prvý krok k svetu bez vojen. Až si raz uvedomíme, kto je náš skutočný nepriateľ, zjednotí to celý ľudský rod v jednom posvätnom boji, ktorý nahradí všetko vonkajšie pustošenie.
