Emil Páleš
(Kolokvium o mystike, Filozofická fakulta UKF v Nitre, 5. mája 2010)
Je známe, že náboženské predstavy po celom svete vykazujú rozsiahle podobnosti. O pôvode týchto podobností existuje viacero hypotéz. Jedno vysvetlenie je migrácia. Napríklad Indoeurópania si predstavu o trojnosti nebeských bohov a spoločenských vrstiev priniesli zo svoje pravlasti. Druhé vysvetlenie je, že ľudia mohli nezávisle dospieť k rovnakým predstavám pozorovaním prírody. Príklad: Aspoň dvadsať kultúr videlo na Mesiaci králika.2 Mohla ich k tomu priviesť zhoda synodického mesiaca s ženským cyklom a rytmami plodenia v prírode, veľká plodnosť králikov a fakt, že dĺžka ich gravidity trvá práve 30 dní. Navyše mesačné moria pripomínajú siluetu králika s typickými dlhými ušami. Za tretie, ľudia mohli k podobným náboženským predstavám dospieť aj introspektívnym pozorovaním seba samých. Napríklad k predstave o oddeliteľnej duši zo snových zážitkov. Psychické štruktúry spoločné ľudstvu vnášajú do náboženských predstáv jednotu.
Moja práca spočíva v štúdiu dejín zjavenia – ich časovej a obsahovej štruktúry. Komplexné obsahové zhody mystických zážitkov v rôznych kútoch sveta priťahovali pozornosť už prvých religionistov a v najnovšej dobe sa stali predmetom bádania transpersonálnej psychológie.3 Napríklad zhodné skúsenosti stredovekých európskych mystikov a majstrov čchanu/zenu na Ďalekom Východe. Eckhart a Dógen hovoria takmer rovnakým jazykom o prázdnote, nekonaní a osvietení ako spontánnom skoku bez návodu.4 Čo si však religionistika doteraz nevšimla je, že tieto zhody často nie sú len obsahové ale aj časové. Dógen a Eckhart nielen hovorili veľmi podobne, ale žili aj v tom istom storočí. Kresťanská, islamská aj buddhistická mystika vcelku časovo korelujú, rozkvitajú v rovnakých obdobiach. Iným príkladom je Jaspersova axiálna doba, kedy od Číny, Indie, Perzie až po Grécko súčasne vystúpili myslitelia s analogickými myšlienkami (napríklad s ideou strednej cesty či pátraním po vlastnom ja).
