(Revue Prostor 60, zima 2003)
(Rozhovor elektronickou poštou s Emilem Pálešem - o archandělu Michaelovi, rytmickém střídání duchů času a esoterním přístupu k dějinám)
Autor Angelologie dějin, publikace mimořádné svým rozsahem (645 str.) i duchovním zaměřením, Emil Páleš (*1966) vystudoval kybernetiku a vyučoval počítačovou lingvistiku na Katedře umělé inteligence Matematicko-fyzikální fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě. V letech 1989-1994 vedl výzkum „Počítačový model slovenštiny“ v Jazykovědném ústavu Ľudovíta Štúra Slovenské akademie věd. Od roku 1994 založil a vede nadaci Sophia. V letech 1993-1999 vydával čtvrtletník Sophia, roku 1995 publikoval esejistickou studii Duchovná úloha strednej Európy alebo ako súvisia rozprávky s politikou. Je předním představitelem sofiologie, disciplíny usilující o syntézu věd, umění a náboženství.
Hanuš: V jaké době podle Vás žijeme - skutečně jsme se ocitli na rozhraní věků, v němž dochází k podstatným změnám, anebo podléháme nějaké kolektivní iluzi či historickému sebeklamu?
Páleš: Podľa mňa žijeme v 124. roku veku archanjela Michaela, ktorý sa stal duchom času na jeseň 1879. Pre domnienku, ze sa už začal vek Vodnára, neexistujú, pokiaľ viem, žiadne dôvody. Nie je to doložené v duchovnej tradícii a nie sú na to ani žiadne empirické (skúsenostné) doklady. Veľké oživenie záujmu o duchovnosť, zverejnenie určitých tajných náuk a zmena paradigmy, ktorá sa od konca 19. storočia odohráva vo vede, umení a spoločnosti, sú inšpirované Michaelom, ktorý takto pôsobí každých 2500 rokov.
Žijeme opäť v takej dobe, aká bola v časoch Lao´c, Zarathuštru, Buddhu alebo Sokrata. Archanjel Slnka inšpiruje pri každom svojom príchode novú vlnu filozofie a tiež dôraz na slobodu a dôstojnosť jednotlivca, ktorý sa prejavuje v úsilí o demokraciu. Vedeli ste, že napríklad Buddha sa narodil v parlamentnej republike a učil, že podobná doba príde opäť o 25 storočí, čiže dnes?
Hanuš: Nevěděl, ale přesto si myslím, že Vaše tvrzení o 124. roku věku archanděla Michaela zní střízlivě založenému člověku, který je zvyklý na běžné dělení historických epoch, až mysticky – možná dokonce ještě mystičtěji než dělení, o které se pokouší tzv. astrochronologie (končící věk Ryb, začínající věk Vodnáře), s niž - jak vidno - také polemizujete. Na základě jakých poznatků jste se dopracoval k takovým radikálním tvrzením a matematicky přesným výpočtům?
Páleš: Súhlasím s teóriou striedania vekov, ale nesúhlasím ohľadom dnes rozšíreného datovania, kedy jednotlivé veky začínajú. Podľa mňa ukazuje ručička svetových hodín od roku 1989 iba na 22° Rýb, takže vek Vodnára je ešte ďaleko. Pravdaže sa už teraz pripravuje, v nadzmyslovej rovine, ale toho sa vedome zúčastňuje len úzka duchovná avantgarda. Ako svetová kultúra príde oveľa neskôr.
Dôvod pre túto astrochronológiu je ten, že zodpovedá skutočnosti. Vychádza zo skutočného striedania kultúrnych vĺn v dejinách. Štrnásť rokov skúmam tieto vlny kvalitatívne i kvantitatívne, pomocou exaktných matematických metód. Zistil som, že v dejinách existujú štatisticky významné, paralelne prebiehajúce vlny a periodicity rôznych dĺžok. Tieto vlny skutočne zodpovedajú babylonským predstavám o cyklickom striedaní astrálnych božstiev. Existujú dlhé vlny, ktoré zodpovedajú platónskym mesiacom – egyptsko-babylonská epocha bola vekom Býka, grécko-latinská vekom Barana a s vekom Rýb sa začal novovek. Existujú aj krátke vlny, ktoré zodpovedajú platónskym dňom. Napríklad osvietenstvo inšpirovala inteligencia 26° Rýb, ktorá má merkurický charakter, romantizmus venušanská inteligencia 25° Rýb. 72 rokov komunizmu (1917-1989), ktoré máme práve za sebou, podnecoval marsický duch (a antiduch), ktorý ovláda 23° Rýb. Zodiakálna astrochronológia sa proste nedá predatovať na nejaký iný dátum, lebo prestane zodpovedať skutočnému dianiu v dejinách. Možná je chybová odchýlka plus alebo mínus 15 rokov, ale nie viac.
Empirické doklady pre dnes všeobecne rozšírené datovanie sú iba anekdotické a nemajú žiadnu dôkazovú hodnotu. Povedzme, že Ježišovým symbolom bola ryba a tak s kresťanstvom sa začína vek Rýb. Ježišovým symbolom je aj baránok a tak môžeme rovnako dobre povedať, že sa vtedy začal vek Barana.
Zaujímavé by bolo, keby niekto dokázal predložiť inú astrochronológiu, ktorá by bola niečím podložená. Pokiaľ viem, o také niečo sa pokúsil len Milan Špůrek. Podľa neho sa však svetové hodiny točia opačným smerom a pred nami stojí vek Býka.
Hanuš: Když jsem si Vaši Angelologii dějin četl, napadala mě myšlenka, jestli jste se nestal obětí svých vlastních přání a předpokladů, které vydáváte za skutečnost. Od kterého časového bodu jste začal počítat střídání věků – copak se dá takový bod exaktně určit?
Páleš: Tú otázku som si po celý čas kládol i ja. Ako vedec si ju musím klásť a hľadať cesty, ako oddeliť fakty od dojmov. Veda má svoje metódy, ako eliminovať subjektívne skreslenie – patrí k nim predovšetkým dvojitý slepý pokus. Pri slepom pokuse sa pozorovania zveria vedcom, ktorí nie sú informovaní o tom, ako znie hypotéza, a preto nemôžu skresliť namerané dáta.
Tak som to urobil aj ja. Vyčítali mi, že si rytmy v dejinách iba namýšľam a zrejme si vyberám z dejín svojvoľne iba tie fakty, ktoré sa mi hodia do mojej teórie. Všetkým takýmto oponentom som zavrel ústa, keď som ich vyzval, aby sami navrhli alebo vybrali kontrolné štúdie, ktoré pokladajú za spoľahlivé. Ukázalo sa, že tie najpodrobnejšie štúdie od najrenomovanejších svetových sociológov a antropológov tiež potvrdzujú existenciu mnou predpovedaných rytmov. To nikto nečakal. Mnohí si boli vopred istí, že sa nič nepotvrdí. Najmä odkedy vyšla Popperova kniha „Bieda historicizmu“, nikto už žiadne zákonitosti v dejinách ani nehľadal a vzdelanci len bezmyšlienkovite opakovali Popperovu intelektuálnu špekuláciu o tom, že v dejinách žiadne rytmy existovať nemôžu.
Ja som sa viac zaoberal realitou než výrokmi autorít a venoval som tomu kus života. S profesorom Mikuleckým, čo je náš špičkový chronobiológ, sme na počítači pomocou exaktných metód matematickej štatistiky a trigonometrickej regresie spracovali vlny dejinnej tvorivosti, výskyt géniov v rôznych odvetviach umení a vied, indexy revolučnosti atď. Verte mi, že počítač nepodlieha nadšeniu a neverí v anjelov – ale dokáže identifikovať akúkoľvek štatisticky signifikantnú periodicitu s príslušnou dĺžkou periódy, fázou kulminácie, intervalom spoľahlivosti atď.
Postupne tieto výsledky publikujeme na vedeckých konferenciách a v špičkových svetových časopisoch. Vedci majú tú najväčšiu skepsu voči mystike. A keby moja Angelológia bola nejako napadnuteľná, už dávno by proti nej uviedli vyvracajúce argumenty na nejakom vedeckom fóre alebo v niektorom odbornom časopise. Zatiaľ nikto na nič neprišiel. Takže opakujem, babylonská astrochronológia funguje s možnou odchýlkou okolo 15 rokov a pravdepodobnosť, že by mohlo ísť o náhodnú zhodu je jedna k státisícom alebo miliónom. Nedá sa posúvať dopredu ani dozadu.
Hanuš: Podle výsledků vašeho zkoumání tedy teprve v roce 1413 skončil věk Berana a začal věk Ryb. Desítky slavných esoterických učitelů a guruů, včetně takových osobností jako byl C. G. Jung, mluví nebo píší o tom, že věk Vodnáře právě začíná, nebo už začal. Znamená to, že se všichni ostatní mýlí?
Páleš: Vyzerá to tak, že všetci, okrem jedného: Rudolfa Steinera. Steiner bol asi prvý, kto v roku 1905 na pôde teozofickej spoločnosti prednášal o reinkarnácii na pozadí cyklického striedania vekov. Empiricky zistené striedanie kultúrnych vĺn potvrdilo Steinerovo jasnovidné bádanie. Dnes existujú stovky rôznych datovaní začiatku veku Vodnára počínajúc rokom 1762 až po 2813. Avšak len to prvé, pôvodné datovanie bolo správne.
Steinerova antropozofia totiž jediná datuje striedanie vekov tak, ako ho datovali aj samotní Babylončania. Za kráľa Nabonassara (roku 747 pr. Kr.) symbolicky porozbíjali kalendárne tabuľky a začali datovať nový vek (Barana). Babylonský kalendár, ktorý sa používal ešte v helénskych časoch v Egypte, preto začína rokom 747 pr. Kr. Objaviteľ babylonského zodiakálneho kalendára, nemecký asýriológ Hugo Winckler to pôvodne (v roku 1900) takto aj uverejnil.
Okolo roku 1920 však dvaja populárni holandskí autori, Beansar van Brede a Hans Künkel, vek Vodnára predatovali na súčasnosť. V takej podobe to potom ďalej prebralo hnutie New Age. Dôvod, o ktorý sa toto datovanie opiera je ten, že jarný bod prichádza do súhvezdia Vodnára. Odhliadnuc od toho, že jarný bod vstúpi do súhvezdia Vodnára až okolo roku 2060 a súhvezdie Rýb opustí až okolo roku 3210 (pretože sa prekrývajú v úseku až 16°), má táto myšlienka jednu principiálnu chybu. Tradičná západná astrológia totiž nikdy nepripisovala súhvezdiam tie duchovné vplyvy, ktoré im pripisujú Brede a Künkel. Pripisovala ich znameniam. Brede a Künkel však ani nevedeli, aký je rozdiel medzi znameniami a súhvezdiami a voľne si ich zamieňali. Jarný bod sa znameniami vôbec nepohybuje, stojí vždy na 1° Barana. Takže sa nedá použiť ako nejaký nultý východiskový bod. Milan Špůrek si to uvedomil, že ide o logický omyl, a preto začal hľadať nejakú inú astrochronológiu.
K zámene s vekom Vodnára prispela určite aj vlna novej duchovnosti od prelomu 19. a 20. storočia, ktorú – ako som vravel – inšpiruje Michael. Nakoniec za tým však stojí aj ľudské želanie žiť vo výnimočnej dobe – na prelome vekov. Pripadla mi asi nevďačná úloha na to upozorniť a mnohých nasledovníkov, ktorí brali svojich učiteľov ako neomylný kanál informácie prichádzajúci priamo od Stvoriteľa, sa to zrejme osobne dotkne. Chcem povedať, že mnohých týchto duchovných učiteľov si naďalej vážim pre ich osobný príklad a všetko pravdivé, čo robili, i keď sa v niektorom smere čiastočne mýlili. Viem totiž, aké ťažké je duchovné bádanie. Je oveľa ťažšie ako bádanie v bežnej vede a každé i čiastočné ale autentické poznanie je vzácne. Treba však jasne vidieť aj to, ako sa v súčasnej ezoterike reční o osvietení - a autori pritom jeden od druhého húfne odpisujú všetko aj s chybami.
Hanuš: A proč jste si zvolil za označení jednotlivých „duchů času“ jména a bytosti archandělů – ostatně nezdá se Vám, že mísit exaktní vědu, astrologii a křesťanskou mystiku je pro seriózního badatele trochu „silné kafe“ – myslíte, že už k něčemu takovému dozrál čas?
Páleš: Nezvolil som si ich ja. Mená siedmich archanjelov a dátumy ich vlád nájdete napríklad v spise opáta Johana Trithemia zo Sponheimu „O siedmich duchoch, ktorí riadia obehy nebeských sfér“ z roku 1508. Ani Trithemius si ich nevymyslel, len ich prevzal z ešte starších prameňov, ktoré sa dajú vystopovať práve až k babylonským kňazom. Babylončania uctievali planetárne sedembožstvo, ktoré sa neskôr zmenilo na sedmicu kresťanských archanjelov. Archanjel Anael napríklad nie je nikto iný ako bohyňa lásky a vášne Inanna, Gabriel je starý mesačný boh Sín, ktorého zikkurat stojí v Úre, Zachariel je Marduk atď.
Najväčšie kresťanské autority ako sv. Augustín, Tomáš Akvinský a ďalší si boli dobre vedomí, že tieto pohanské božstvá, ktoré oduševňujú hviezdy, sa v kresťanstve len premenovali na anjelov. Takže to nie je nejaké moje umelé zmiešavanie. Treba si prečítať Sumu teológie a nie slepo hromžiť proti astrológii, ako to robia kňazi. Veď Lev XIII. prehlásil tomizmus za jediné pravé učenie katolicizmu.
Čo sa týka vedy, duch času je na mojej strane. Nová paradigma visí vo vzduchu a veľká časť vedeckej aj laickej obce na taký duchovný prelom v myslení čaká. Môžem sa už oprieť o mnohé, čo bolo v 20. storočí urobené. I keď vedci, aj tí čo chcú, stále ešte nedokážu preskočiť tieň starej materialistickej metodológie a nájsť nejaký pevný bod pri výskume nadzmyslového sveta, ktorý by „pohol zemeguľou“.
Vezmite si napríklad, ako sa Fritjof Capra preslávil svojím „Taom fyziky“. Pritom to vôbec nebola vedecká publikácia, ale len súkromné úvahy vedca, ktorý sa zamyslel nad podobnosťami kvantovej fyziky a orientálneho mysticizmu. Alebo Sheldrakeova a Foxova „Fyzika anjelov“. Páči sa nám to, lebo cítime, že sa to uberá správnym smerom. Ale sú to len eseje, filozofické úvahy. Nie sú to teórie, ktoré by mohli v niečom nahradiť tie doterajšie teórie materialistov.
Pevný bod, ktorý som si našiel ja, je rytmus. Rytmy v prírode a v dejinách sú podivuhodný jav, o ktorom nevedno, či sú hmotné alebo nehmotné. Rytmus je most, ktorý spája duchovný a hmotný svet. Aj neviditeľné sily sa dajú empiricky zachytiť, pokiaľ sa prejavujú rytmicky. Teória o dejinách, ktorú som predložil, je po vedeckej stránke doložená lepšie, než naprostá väčšina teórií v oblasti humanitných vied. Veď sociológom alebo futurológom sa doteraz ani nesnívalo, že by mohli čokoľvek predpovedať čo i len na pár desaťročí vopred, nieto ešte na tisícročia vopred, ako to bolo možné na základe angelológie. Dokázal som, že starobylá angelológia je tou najvedeckejšou dejinnou syntézou, ktorá umožňuje robiť doteraz najspoľahlivejšie dlhodobé predikcie.
Kameň úrazu je v tom, že ide o úspešnú teóriu, ktorá nie je spojená s materialistickou, ale s idealistickou platónskou metafyzikou. Práve tým sa však stáva pilotným príkladom. Je to pozitívny príklad toho, že idealistická teória môže byť úspešnejšia a môže nahradiť doterajšie, horšie fungujúce teórie materialistov. Doterajšie akademické krédo, podľa ktorého metafyzika nepatrí do vedy, sa bude musieť prispôsobiť tejto novej skutočnosti.
Hanuš: Myslím, že každý astrolog se nad Vaší Angelologií dějin nutně zarazí, protože se v ní prakticky nezmiňujete o působení planetárních sil („duchů času“), které vládnou (řečeno s Jungem) různým úrovním kolektivního vědomí a zvláště nevědomí – mám na mysli transsaturnské planety Uran, Neptun Pluto. Současná astrologie s nimi pracuje při interpretaci právě těch historických faktů, které zajímají i Vás. Jako byste nevzal v úvahu velké evropské revoluce, zvláště francouzskou s heslem Volnost, rovnost, bratrství (tento vpád uranských sil byl natolik silný, že si je lidé byli nuceni uvědomit), období romantismu spojené s „jarem národů“ (neptunská Herderova vize sbratření národů pod praporem Slovanstva), zkušenost s totalitními režimy vedoucí až k použití atomové bomby (výraz plutónských sil).
Páleš: Všetky planéty pôsobia v kolektívnom podvedomí, len o transsaturnských sa hovorí, že pôsobia subtílnejšie v jeho hlbších vrstvách. Mám konjunkciu Urána s Plutom na ascendente a preto som z vlastnej skúsenosti presvedčený, že pôsobia. Nie sú však súčasťou toho rytmu, ktorý som objavil či znovuobjavil po Babylončanoch. Ten je založený na sedmičke. Je vecou faktu, že v dejinách po siedmom archanjelovi nasleduje opäť ten prvý a nie ôsmy alebo deviaty. Učenci si mysleli, že stará astrológia je založená na sedmičke len preto, že Babylončania nepoznali viac ako sedem planét. Skôr opak je pravdou. Súčasná astronómia prichádza na to, že Saturn je z kozmogonického hľadiska predsa len poslednou planétou slnečnej sústavy a zasaturnské planéty sa tam dostali neskôr nejakým iným spôsobom. Takže sedmička je číslo, ktoré má svoje opodstatnenie.
Tie tri príklady z dejín, ktoré ste uviedli, sa dajú dať do súvislosti práve s tými troma obdobiami, ktoré som uviedol vyššie. Osvietenstvo, ktoré vyvrcholilo francúzskou revolúciou, spadá do merkúrskeho veku. Avšak Urán sa pokladá za vyššiu oktávu Merkúra. Oba znamenajú prométeovský archetyp mysliteľa, vynálezcu, osloboditeľa ľudstva. Romantizmus spolu s nacionalizmom, prebudeným národným cítením, je inšpiráciou Venuše, ktorej vyššou oktávou je zároveň Neptún. Totality, svetové vojny a hrozba atómového požiaru - to je dielo Marsa. A Pluto je práve vyššou oktávou Marsa. Takže v tomto smere sa úvahy moderných astrológov dobre zhodujú s mojimi, ak chápeme zasaturnské planéty ako vyššie oktávy základnej sedmice v hudbe sfér.
Navyše som presvedčený, že v dejinách existuje aj množstvo ďalších rytmov, ktoré sme si zatiaľ neuvedomili. Čo napríklad mayský klendár – hovorí o celkom iných cykloch a verím, že je tiež založený na nejakom druhu skúsenosti.
Hanuš: Říkáte, že se ve svých zkoumáních řídíte empirickými údaji. Jak ale například vysvětlíte, že do velkého samaelského období ve středověké Evropě 1171-1525 (Samael je v tradici charakterizován jako duch válek a zla, Vy o něm mluvíte jako o archandělu Marsu) patří vůbec nejsvětlejší perioda v českých dějinách: totiž panování Karla IV. (žil 1316-1378). Připomínám, že v oněch podle Vás „temných letech“ zakládá v Praze univerzitu evropského významu a vůbec se stará o všeobecný rozkvět svého království.
Páleš: Moja pracovná hypotéza neznie tak, že by v samaelskom období nevyhnutne musela byť všade zlá doba. Je dokonca možné, že by nebola v takom období zlá doba vôbec nikde na svete, pokiaľ by všetky národy tieto marsické sily v sebe zušľachtili. No kedže to dokáže urobiť zvyčajne len veľmi malá časť ľudí, je samaelské obdobie vo svojich historických prejavoch skôr deštruktívne. Sú to pre nás obzvlášť ťažké sily na zvládnutie, preto sa o Samaelovi hovorí ako o padlom archanjelovi. V archeologických vrstvách nájdete každých 500 rokov doslova vrstvu popola – to sú samaelské obdobia. Aj 14. storočie bolo vcelku také – vymrela vtedy asi tretina celosvetovej populácie.
Zušľachtený Mars je však niečo krásne; je to sila osobnosti, ktorá vládne bez toho, aby musela byť agresívna. Ak padlý Mars prináša vojny, choroby a smrť, tak pozdvihnutý Mars je tou najlepšou zárukou mieru, zdravia a večného života. Anjeli tejto sféry súvisia s pádom človeka, ale aj s prekonaním jeho dôsledkov a vzkriesením.
Zakladanie univerzít a rozkvet filozofie inšpiroval Michael, ktorý so Samaelom spolupôsobil ešte v prvej polovici 14. storočia. Takže Karlova univerzita je michaelská inšpirácia.
Hanuš: Vaše odpověď je velice obecná a – promiňte mi ten výraz - trochu vyhýbavá. Karel IV. byl prakticky nejmocnějším panovníkem v Evropě, který šířil vzdělanost, rozvíjel styky, zakládal města – vtiskl své době určitou pečeť. V čem konkrétně se v jeho působení, jež mělo evropský význam, projevil samaelský duch času?
Páleš: Dobre, tak Vám o Karolovi IV. niečo poviem. Démon Marsu pôsobil počas zemského vývoja nad strednou Áziou, kde sa vyvinuli tie najdravejšie dinosaury, vlastne draci. Dodnes je s tým miestom spojený a pravidelne v každom marsickom období odtiaľ vyrážajú divoké kočovné národy a pustošia okolité civilizácie. Vtedy v 13. a 14. storočí to boli Džingischán a Tamerlán.
Spolu s nimi však prichádzal ešte horší nepriateľ – mor. Morová baktéria je výsledkom genetickej mutácie, za ktorou stojí tento démon nenávisti, je niečo ako jeho vtelením. V polovici 14. storočia sa zo strednej Ázie rozšírila pandémia, ktorá skosila ľudstvo tak, že to nemá v dejinách obdoby. Bol výnimočný okamih, kedy sa pôsobenie Samaela zoštvornásobilo. Démon si prišiel po všetkých tých, kto s ním tajne pestovali spojenectvo. Prišiel jeho čas.
Vtedajší ľudia veľmi dobre vedeli, čo je vo veci, keď hovorili, že je to nečistá miazma v ovzduší, ktorá je zapríčinená konjunkciou planét, konkrétne Marsa v Škorpiónovi. Zvony a zdržanlivý život mohli tú miazmu rozohnať. Lekári sa dnes tomu smejú, lebo nechápu, že každá baktéria je virulentná len v určitej aure.
Čierna smrť sa valila celou Euráziou a v roku 1349 dosiahla Čechy. Česko-poľské územia Karola IV. ako zázrakom obišla. Rozostúpila sa a za nimi sa znova uzavrela ako keď morská vlna obmyje nejaký vyššie položený ostrov. Tento strašný prastarý démon, ktorého dobre poznali už Babylončania pod menom Namtar a kresťania ako Satana, sa zastavil pred Čechami, Sliezskom a Poľskom, poklonil sa Karolovi IV. ako svojmu pánovi, obišiel ho sprava a zľava, a pokračoval ďalej v žatve svojich obetí. Už veríte, že Karol poznal tajomstvo Grálu, a kto má Grál, nemôže zomrieť, aj keby bol ranený smrteľnou chorobou, ako Amfortas? Steiner sa o Karolovi vyjadril, že to bol posledný zasvätenec na cisárskom tróne.
Čerta sa, pravda, tak skoro nezbavíte. Krátko po Karolovej smrti, keď na trón nastúpil slabý Václav, okolo roku 1380 sa vrátil a skosil aj Čechy.
Hanuš: Hovořil jste o tom, že na základě Vaší angelologie je možné téměř s vědeckou jistotou předvídat budoucí dobu. Co nás tedy čeká v blízké i vzdálené budoucnosti? A bylo nějakým mementem například 11.září 2001 – mnozí hovořili o zhroucení novodobé Babylónské věže…
Páleš: Chcem trochu varovať pred tým, aby teraz nevznikol taký stereotyp, že sa duchom času bude pripisovať všetko, aj to, čo má úplne iné príčiny. Všetko, čo sa deje, je vždy ovplyvnené aj duchom času, ale duch času je len jeden príčinný faktor medzi mnohými ďalšími.
Áno, aj 11. september vo všeobecnosti súvisí s nástupom nového 72-ročného ducha času od roku 1989. Každý platónsky deň sa totiž mení geopolitické usporiadanie sveta. S pádom berlínskeho múru Samaela vystriedal Zachariel. Bipolárny svet dvoch antagonistických ideologických táborov sa stal minulosťou. Nahradil ho multipolárny svet, o akom hovorí Huntington. Vojna ideológií sa mení na vojny civilizácií. Zo zacharielskej sféry Jupitera sú totiž utvárané civilizácie: kresťanská, moslimská, hinduistická, konfuciánska atď. Čo sa dnes obnovuje, sú územné bloky, ktoré vznikli vo veľkom zacharielskom období stredoveku, za Karola Veľkého, Harúna ar-Rašída, Haršu a tchangských cisárov. Ohniská konfliktov sa preto presúvajú na hranice medzi civilizáciami, nie medzi ideologickými tábormi alebo národmi.
Hanuš: Zdá se, že na poli současné vědy působíte jako průkopník, jak se Vám v této roli daří mezi svými domácími i zahraničními kolegy – nepovažují vás za fantastu, odpadlíka nebo akademického heretika? U koho Vaše angelologie vzbudila respekt a u koho naopak kritiku a odmítnutí? Vytváříte okruh svých žáků?
Páleš: Kedysi som urobil priekopnícku prácu v umelej inteligencii a počítačovej lingvistike a všetci ma chválili. Potom kolegovia začali zalamovať za mojím chrbtom rukami nad tým, že som sa dal na „mystiku“, ako keby oplakávali nejaký stratený veľký talent. Desať rokov som bol dobrovoľne-nedobrovoľne akademický disident, ktorý si musel svoj výskum financovať sám. Teraz sa to opäť mení k lepšiemu. Otáčanie očí stĺpkom a udieranie si do čela pomaly nahradzuje uznanlivé pokyvkávanie hlavou. Na Komenského univerzite sa konalo interdisciplinárne kolokvium k Angelológii, kde sa zišli kolegovia z rôznych odborov a predniesli vecné príspevky. S tým som aj odchádzal z Akadémie, že až sa vrátim, akadémia sa zmení. Po sedemsto rokoch od čias Tomáša Akvinského sa na univerzitnej pôde opäť hovorí o anjeloch.
V duchovnej rovine som v podstate už zvíťazil a prebojoval novú paradigmu v spoločenských vedách. Pretože ten, kto chce byť proti, už nemá racionálne argumenty a tým vysvitá, že nie je proti z vedeckých, ale len z osobných dôvodov. Nedonútim všetkých, aby Angelológiu prijali aj srdcom, pretože mravné dôsledky, ktoré z takého poznania vyplývajú, niektoré duše ešte nemôžu zniesť. Ale vyrazil som zbraň z ruky všetkým farizeom, ktorí napádali duchovné poznanie ako nevedecké a zakazovali ho.
Skutočne sa nová paradigma presadí až tým, že sa začne plodne používať. Teda nie len tým, že sa predvedie nejaký rozumový dôkaz jej pravdivosti. Tu vkladám nádej do mladých, ktorí s týmto novým podnetom už vyrastajú a budú ho rozpracovávať. Niektorí študenti už úspešne obhájlili v nadväznosti na Angelológiu svoje diplomové práce.
Dúfam, že v roku 2004 sa mi podarí dať do tlače prepracované vydanie Angelológie v češtine. A potom plánujem otvoriť letnú školu Angelológie. Pre Čechov a Slovákov by mohla byť spoločne niekde na moravsko-slovenskom pomedzí. Z množstva účastníkov chcem potom vybrať užší kruh tých, čo budú mať na to predpoklady, a odovzdať im aj ezoterické pozadie a pôvod mojich objavov.
Hanuš: Zmiňoval jste se o Rudolfu Steinerovi a nyní hovoříte o esoterním pozadí svých výzkumů: získal jste i Vy osobně nějakou schopnost k poznávání vyšších světů? Odkud čerpáte inspiraci?
Páleš: Keď toľko hovoríme o štatistike a meraní, mohlo by sa nakoniec zdať, že celý ten kumšt je len záležitosť výpočtov. To zďaleka nie je pravda. Matematicky si síce môžeme určité ezoterické poznatky nepriamo preveriť, ale žiadne nové poznatky pomocou takých výpočtov nemôžeme získať. Len ak vnímame duchovné bytosti dostatočne jasne vnútorným zrakom a poznáme ich, sme schopní navrhnúť aj experimenty dokladajúce ich existenciu. Moje bádanie začalo tým, že som tieto duchovné bytosti vnímal, ale ako to máte komunikovať druhým ľuďom? Trvalo 25 rokov, než sa môj vnútorný zrak zaostril do tej miery, že som si našiel cesty, ako tie zážitky vyjadriť pomocou jasných racionálnych pojmov a hmatateľných príkladov a stalo sa to svojím spôsobom vedou – obnovenou angelológiou. V bežnej vede sa žiaľ prezentujú vždy už len výsledné diagramy a rovnice, ale nehovorí sa, aký osobný vývoj doviedol bádateľa k nejakému geniálnemu nápadu. Nápady nepadajú z neba náhodou, ale múzy ich rozdávajú v súlade s vyššou múdrosťou na základe našej mravnej kvality. Určitá forma technického poznania sa síce dá na prírode vynútiť, ale skutočné vyššie poznanie je dar zhora, ktorý je podmienený prijatím vyššieho stupňa morálnej zodpovednosti.
Rudolf Steiner patrí medzi tých duchovných učiteľov, ktorých si vážim najviac, lebo sa ukázal byť pre mňa veľmi podnetný. Pri mojom bádaní však dospievam aj poznatkom, ktoré sa čiastočne nezhodujú s antropozofiou alebo v nej nie sú obsiahnuté. A v čase, keď som začal písať Angelológiu, som Steinera ešte nepoznal. Našiel som si svoju vlastnú pracovnú metódu, ktorá je niekde na hranici medzi živým myslením a jasnovidnosťou, a ktorá sa dá do určitej miery sprostredkovať aj bystrým poslucháčom. O to pôjde v mojej škole Angelológie. Začal som s touto školou vo Viedni a ten najväčší zážitok pre poslucháčov je práve určitý zážitok na hranici jasnovidnosti. Ku koncu seminára ja kladiem otázky a oni odpovedajú, napríklad: Aké stavby asi ležia pod zemou v tejto 4500 rokov starej vrstve? Niektorí na to prídu, ale nie sú si istí. Potom vytiahnem príslušnú archeologickú publikáciu - a tam to je! Tí, čo na to prišli, z toho majú zážitok, že sú schopní vidieť bez opory fyzických očí a začnú rozmýšľať, čo sme to vlastne robili. Je to pre nich niečo úplne nové, lebo doteraz boli zvyknutí len na to, že prednášajúci poslucháčom jednostranne predkladá nejaké vízie neviditeľna, ktoré si nikto nemôže overiť. Ja som našiel taký trik, ako doviesť človeka na prah jeho nadzmyslových schopností. Pravda, rozvíjať ich ďalej môže len vlastnou prácou, ale tak je to s každou ľudskou schopnosťou. Čo leží medzi uvedomením si, že máme hudobný sluch, a husľovou virtuozitou, je celoživotné cvičenie a disciplína.
Hanuš: Vaší škole angelologie přeji hodně úspěchů a děkuji vám za rozhovor.
