Populárne články

Emil Páleš (Sféra 1/2024)

Dlouho očekávaný třetí svazek knihy od Emila Páleše navazuje na první a druhý svazek druhého, přepracovaného vydání Angelologie z let 2004 a 2012. Jde o výjimečné a zcela původní dílo, za nímž stojí desetiletí výzkumu. Autor je bývalým vědeckým pracovníkem Slovenské akademie věd a jeho práce je mezioborovou syntézou mimořádné hloubky i šíře od prastarých náboženství až po nejnovější výsledky neurovědy. Na rozdíl od populárně-esoterické literatury o andělech v této knize nejde jen o nějakou osobní vizi nebo víru. Zkoumá světové dějiny z hlediska archetypální psychologie s pomocí přísných nástrojů matematické statistiky a nachází v nich pravidelné zákonitosti. Stará nauka o duších času se ukazuje jako nejlepší filosofie dějin. Sedm archandělů podle staré víry cyklicky inspirovalo svět a data jejich vlád odpovídají skutečným vlnám tvořivosti v kulturních dějinách.

Emil Páleš (Hurbanova mohyla, Hlboké, 16. júla 2023)

V týchto dňoch pred 180 rokmi sa tu v Hlbokom stretli Štúr, Hodža a Hurban, aby založili spisovnú slovenčinu, ktorá spojí, vzdelá a pozdvihne Slovensko.

Pripomíname si to v čase, keď angličtina bezprecedentným spôsobom preniká do všetkých jazykov alebo ich úplne vytláča. 2. mája zomrela posledná hovorkyňa indiánskeho jazyka wenadži a jeden ďaľší jazyk vymrie každé dva týždne. Zo siedmich tisíc jazykov sveta v priebehu tohto storočia väčšina zanikne.

Emil Páleš (Hlavné správy, 7. septembra 2019)

Americkí výskumníci z oblasti geologických a planetárnych vied potvrdili zaujímavý poznatok: Jupiter spoločne s Venušou spôsobujú cyklickú zmenu tvaru zemskej dráhy. Pod vplyvom týchto dvoch planét každých 405 tisíc rokov Zem obieha po dráhe takmer kruhovej či mierne sploštenej do elipsy. Iná dráha znamená menej slnečného svetla a odzrkadľuje sa v globálnych zmenách klímy, napríklad v cyklickom príchode a odchode ľadových dôb.

Emil Páleš (Festival Avatar, Plzeň, 15. června 2019)

Svět zůstává svým způsobem stejný, i když se mění. Jako bychom se, přes veškerý pokrok, točili v kruhu. Římská říše tady nebyla a nezanikla jen jednou, ale obnovujeme ji a znovu se rozpadá jako ozvěna každých 500 let. Romantismy se nás zmocňují periodicky. Radikální komunismy tady byli už za Spartaka, mazdakovců či husitů... V izolovaném Japonsku 17. století, císař zadržel šlechtice na věčné hostině u svého dvora, aby je měl pod kontrolou, stejně jako to udělal jeho současník, francouzský král ve Versailles.

Emil Páleš
(Sféra 11-12/2018)

Řecký mudrc Pýthagorás jako první učinil objev, že hudební intervaly jsou vlastně matematické poměry délek strun či frekvencí. Libozvučné intervaly lze vyjádřit jako poměry malých celých čísel, na rozdíl od nelibozvučných. A každý interval má svou specifickou kvalitu – vyvolává jinou duševní náladu. Například poměr 5:4 tvoří velkou tercii, která je základem durové tóniny a způsobuje radost. O něco menší poměr 6:5 už tvoří malou tercii, mollovou tóninu a působí tesklivě, vyvolává smutek. Proč je tomu tak, to je dodnes záhadou a předmětem zájmu nejlepších neurovědců.

Celý text v dokumente PDF

Emil Páleš
(Česká konferencia, Kutná hora, 20. októbra 2018)

     Ako každá doba, aj tá naša potrebuje hrdinov, čo sa postavia drakovi. Len dnes musíme vedieť náš boj poňať duchovne, a nie fyzicky, aby sme ho mohli vybojovať. Sme v kultúrnej vojne. Každú pravdivú myšlienku, každý etický princíp musíme brániť ako pevnosť a hrad, ktorý nesmie prepadnúť nepriateľovi. Na to je potrebný meč jasného rozlišovania, kopija dobrej vôle a štít čistého cítenia, aby sme neboli napadnuteľní. Musíme zvádzať slovné a myšlienkové súboje, ako keby nám išlo o život, lebo ak ich nevybojujeme mentálne, potečie fyzická krv. Musíme byť pripravení niečo riskovať a obetovať, inak prídeme o všetko a stratíme aj večnosť.

Celý dokument v PDF

Emil Páleš
(Fénix 7-8/2018)

Je pravda, že Slovania majú potenciál vytvoriť poslednú indoeurópsku kultúru? Svedčia o tom tri umelecké momenty: Prvým je vitálnosť, ktorú dobre vidieť z ohybnosti slovanských jazykov. Druhým je krása vo výtvarnom umení. A tretím je mravná fantázia v literatúre.

Celý text v dokumente PDF

Emil Páleš
(Vitalita 2/2017)

V prvej a druhej časti nášho rozprávania sme si priniesli kamienky do obrazu, ktorý teraz dokončíme. Naše životy sú podmienené cyklickým striedaním kultúrnych vzorcov, ktoré oscilujú z extrému do extrému. V každej epoche pokladáme za samozrejmý a „racionálny“ iný obraz sveta a neuvedomujeme si, nakoľko je určovaný podprahovými štruktúrami kedysi chápanými ako anjeli a démoni. V čase vrcholiaceho idealizmu si ľudia ťukajú na čelo, ak počujú, že niekto pochybuje o existencii Boha. A v čase vrcholiaceho materializmu naopak, ak niekto v Boha verí. Jedna epocha sa čuduje druhej, ako mohli byť ľudia takí hlúpi. Skutočná pravda však býva v strede a každá epocha z nej vlastní len úlomky.

(Celý text v dokumente PDF)
 

Emil Páleš
(Vitalita 1/2017)

V predchádzajúcej časti som na príkladoch ilustroval, ako pracuje podvedomá myseľ a ako nás môže ovplyvňovať ten, kto pozná jej skryté mechanizmy. Veľmi znepokojujúcim aspektom je zistenie, že ľudské ego vždy všetko zbásni do súvislého a sebalichotivého príbehu, nech je to čokoľvek.

(Celý text v dokumente PDF)
 

Emil Páleš
(Vitalita 12/2016)

Psychológia a neuroveda 21. storočia odhaľujú tajomstvá, ktoré boli kedysi výlučným vlastníctvom zasvätencov a kúzelníkov. Jedným z takých tajomstiev je aj lucídny spánok. Je to schopnosť bdieť vo sne, ktorá bola dávno známa tajným školám. Tvorila prvý stupeň zasvätenia. Akademický svet ju však objavil až v 80. rokoch zásluhou Stephena LaBergea z univerzity v Stanforde. LaBergeovi oneironauti (snoplavci) komunikovali zo sna pomocou očných pohybov, pričom prístroj sledoval mozgové vlny a ukazoval, že naozaj snívajú. Dôkazy presvedčili odborníkov, ktorí dovtedy popierali bdelé snívanie ako ničím nepodložený okultný mýtus, že ide o skutočnú schopnosť.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Láv 2, 2016)

Čo je šťastie?

Šťastie nie je potešenie. Cítime, ako sa významovo líšia. Potešenie je niečo prechodné, povrchné. Šťastie je niečo hlboké, trvalé. Šťastie sa nedá oddeliť od pravých hodnôt.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Námestie SNP, Bratislava, 6. februára 2016)

Prihováram sa, ani nie tak proti islamu ako za to, aby bývalý kresťanský západ znovu našiel svoje dobré korene a mravnú silu. Skutočná cesta do budúcnosti vedie iba tadiaľ, kde sme za niečo; byť proti niečomu spojí ľudí vždy len dočasne a nakoniec prinesie viac zničeného než vytvoreného. Tento jemný rozdiel je podstatný.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Česká konferencia, Kutná hora, 21. novembra 2015)

            V starodávnej orfickej poéme sa Zeus pýta bohyne Noci: ako má usporiadať svet tak, aby všetko bolo jedno a zároveň časti boli odlišné? A noc mu odpovedá: ukuj zlatú reťaz z éteru, čo mocným putom zviaže všetky veci. Jednotu pri zachovaní rôznosti si súdobá Európa vytýčila za svoj cieľ. Rozdelená a spustošená nacionalizmami po dvoch svetových vojnách hľadala mier a integráciu. Ale čo zjednocuje Európu? Čo je tá Diova zlatá reťaz?

(Celý text v dokumente PDF)

Hlboké, 27. septembra 2015

Veľavážení priatelia,

mám česť prehovoriť pri tejto mohyle ako predstaviteľ neziskovej organizácie, ktorá možno už jediná živo rozvíja sen najbližší srdcu Jozefa Miloslava Hurbana. Prečo si Hurban do osobného erbu zvolil sovu? Štúrovci chceli pozdvihnúť našu vlasť, a to najprv z jej mravnej biedy a až v dôsledku toho aj z jej ekonomických ťažkostí. No takmer celkom sa mlčí o spôsobe, akým to chceli dosiahnuť. V prvom článku prvého čísla Slovenských pohľadov Hurban vytýčil projekt tzv. slovanskej vedy.

(Text v PDF)

Emil Páleš
(Almanach Zem&Vek, 2014)

Veda neprechádza priamočiarym pokrokom a hromadením poznatkov, ale aj renesanciami a cyklickými návratmi k dávno zavrhnutým teóriám. Nie je len nezaujatým, racionálnym uvažovaním o faktoch – je plná osobných vášní. Na pozadí vedy zúria náboženské vojny, boje o svetonázorové intuície, o to, v akom duchu treba vykladať fakty a kam má smerovať ďalší výskum. Patrí k nim aj dvestoročný zápas lamarckizmu s darvinizmom. Viacero postáv v tomto spore utrpelo nielen profesionálnu smrť reputácie, ale boli aj uväznení, popravení či dohnaní k samovražde. Je to spor o to, či gény určujú nás, alebo aj my určujeme svoje gény. S novou silou sa táto otázka rozhorela v súčasnosti vďaka novému vednému odvetviu – epigenetike.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Zem a vek, júl 2014)

Viete, kto bol Clair Cameron Patterson (1922 – 1995)? Pravdepodobne nie. A predsa sa zaslúžil o naše zdravie viac než slávny Louis Pasteur či niekto iný. Spomeňte si naňho, keď na čerpacej stanici uvidíte nápis „bezolovnatý benzín“. Spomeňte si, že za každou dobrou vecou, ktorú máme, sa skrýva osobný príbeh mravnej odvahy a obetavosti. Jednotlivec, ktorý stál sám proti obrovskej hydre a jedinou zbraňou mu bola čistá pravda.

(Celý text v dokumente PDF)
 

Emil Páleš
(Revue Prostor 102, léto 2014)

Když se před dvěma lety rozkřiklo, že arcibiskup Róbert Bezák udělal něco zlého, měl jsem vidění. Bezák stál u stolu s papírem a s perem v ruce a někdo mu říká: Podepiš, že přebíráš arcidiecézi v pořádku!

Poctivý biskup byl překvapením

Ze znění obvinění mi bylo hned jasné, že jen odvádějí pozornost od skutečnosti. Bezák prý nosil džíny, šel s někým v tělocvičně do sprchy, zřídil v arcibiskupském paláci restauraci... Nikde jinde přece církvi nevadí, když kněží mají tajně ženy, obtěžují chlapce, rozkrádají majetek nebo i nevěří v Boha. Důležité je jen dekórum a loajalita. Tady muselo jít o něco, na čem církvi opravdu záleží – o peníze. Bezák někoho ohrozil.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Zem a vek, jún 2014)

Pupočný vrch, po turecky Göbeklitepe, skrýval tajomstvo najväčšieho prelomu, aký sa kedy odohral v ľudských dejinách – príbeh o vzniku civilizácie. Stojí v Turecku blízko hranice so Sýriou. Experti z Chicagskej univerzity tam boli už v šesťdesiatych rokoch a videli zo zeme trčať vápencové kvádre. V domnienke, že stoja na byzantskom alebo islamskom cintoríne, usúdili, že sú to náhrobné kamene položené na zemi. Boli to hlavice stĺpov najstaršieho chrámu sveta, siahajúce hlboko pod zem. Až keď tam prišiel Klaus Schmidt z Nemeckého archeologického ústavu, intuícia mu napovedala, že ten vŕšok vôbec nezapadá do okolitej krajiny – bol dielom človeka. Od roku 1996 tam vedie vykopávky.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Zem a vek, marec 2014)

Volebný systém prezidenta na Slovensku a v Čechách je väčšinový. Do finále postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Občanov to núti taktizovať a neúprimne voliť kandidáta, ktorého nechceli. Nevolia dobro, ale „menšie zlo“, aby zabránili najhoršiemu. Ak  chcú vyjadriť svoju vôľu, tak riskujú, že ich hlas nezohrá vo výsledku volieb vôbec žiadnu rolu.

Emil Páleš
(Zem a vek, január 2014)

V rokoch po Nežnej revolúcii panoval optimizmus, že zavedenie demokratických inštitúcií nám automaticky zaručí slobodu, rozvoj a blahobyt. Zdôrazňoval som vtedy proti veľkej väčšine, že táto koncepcia demokracie je celkom mylná, vyprázdnená od akéhokoľvek obsahu a odrezaná od svojich hodnotových koreňov. Chcel som, aby sme to pochopili už na rovine príčin a princípov, a nie až na základe dôsledkov a negatívnej skúsenosti s celou spoločnosťou. Po dvadsiatich rokoch vníma stále viac ľudí, že naša demokracia nie je funkčná a vládne sa v našom mene proti našej vôli. Utrpenie a sklamanie skyprilo zem pre niekoľko zŕn múdrosti, ktoré pred dvadsiatimi rokmi padali na neúrodnú pôdu.

(Celý text v dokumente PDF)

Nepublikované, november 2013

Mesiac vládne sfére životných síl. Obrazne to vyjadrujú mýty o mesačných božstvách v rôznych kútoch sveta. Rast a rozmnožovanie tisícov druhov živočíchov a rastlín pulzujú v lunárnych a semi-lunárnych rytmoch. Žena je so svojou periódou súčasťou celej prírody. Nie je to náhodná číselná zhoda, že priemerná ženská perióda trvá toľko dní, za koľko sa vystriedajú mesačné fázy. Astronomický cyklus Mesiaca sa za milióny rokov evolúcie geneticky zafixoval – u ženy sa zvnútornil Mesiac.

Emil Páleš
(Tvorba 2/2013)

Čo mal na mysli Ľudovít Štúr, keď hovoril o „géniovi Slovanstva“, ktorý sedí a plače nad rozhádanosťou Slovanov, alebo o tom, že „každý národ má pod Božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až keď dub už dávno odkvitol“?[1] V hegelovsko-herderovskom poňatí sú dejiny manifestáciou svetového ducha. Jednotlivé národy v nich vystupujú ako logické vývojové momenty ducha, prostredníctvom ktorých dejiny smerujú k svojmu cieľu. Striedavo jedna a potom druhá vetva národov preberá štafetu a stáva sa ohniskom duchovnej tvorby; každá má svoje zvláštne nadanie, ktoré pretaví na kultúru a prispeje tak ďalším poschodím do spoločného chrámu ľudstva. Kedysi tu bola praindická a praperzská epocha; neskôr viedli Sumeri a Egypťania a všetci sa od nich učili; po nich Gréci a Rimania. Latinskú kultúru vystriedala anglosasko-germánska, ktorá dominuje v súčasnosti. Ale aj Germánov majú raz vystriedať Slovania a vybudovať celkom nový, vyšší kultúrny stupeň.

(Celý text v dokumente PDF)
 

Emil Páleš
(Česká konferencia, Kutná hora, 7. júla 2013)

Tisíc ľudí sa zišlo na pohrebe Antona Dobeša minulý týždeň. Bol to absolvent mojej Školy angelológie, priateľ, miestny poslanec v Uhrovci a horolezec. Počas expedície na Nanga Parbat ho zabili pakistanskí teroristi z Talibánu. Všetci desiati zabití boli z východu – Slováci, Ukrajinci, Litovci. Dôvod? Ako pomsta a výstraha Spojeným štátom americkým za to, že nad arabskými krajinami lietajú tzv. drones čiže trúdy. Obama rozpútal robotickú vojnu, ktorá začína pripomínať film Terminátor. Diaľkovo riadené bezpilotné lietadlá zabili už okolo 5000 ľudí. Na to si dal najprv v kongrese svojej krajiny schváliť zákon, že môže vysielať popravčie komandá do všetkých ostatných krajín sveta. Samozrejme iba na ľudí, čo sa stavajú proti záujmom Spojených štátov; ale kongres sa nezmieňuje o tom, že by tieto záujmy museli byť spravodlivé. Americké roboty nás všetkých sledujú doma cez obrazovky počítačov; ďalšie roboty nám lietajú nad hlavami a z Ameriky niekto sleduje, kde sa pohybujeme. Ak treba, vypustí raketu Hellfire čiže pekelný oheň. Spáli nejaký dom na popol a ak tam náhodou neboli nepriatelia Ameriky, tak od tej chvíle tam už zaručene sú – zo všetkých príbuzných a z celej dediny sa stanú nepriatelia.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Revue Prostor 97, jar 2013)

V letech po sametové revoluci panoval optimismus, že zavedení demokratických institucí nám automaticky zaručí svobodu, rozvoj a blahobyt. Zdůrazňoval jsem tehdy proti velké většině, že tahle koncepce demokracie je zcela mylná, vyprázdněná od jakéhokoliv obsahu a odříznutá od svých hodnotových kořenů. Chtěl jsem, abychom to pochopili již na rovině příčin a principů, a ne až na základě důsledků a negativní zkušenosti s celou společností. Po dvaceti letech vnímá stále více lidí, že naše demokracie není funkční a že se vládne v našem jménu proti naší vůli. Utrpení a zklamání zkypřilo půdu pro několik zrn moudrosti, která před dvaceti lety padala na neúrodnou půdu.

(Celý text v dokumente PDF)

O potrebe spoločnej vízie a za akých podmienok k nej môžeme dospieť

Emil Páleš
(Česká konferencia, Kutná hora, 29. apríla 2012)

Ako Alexander Veľký premohol mnohonásobnú presilu a stal sa najslávnejším vojvodcom? Tak, že keď sa vracal jeden radový vojak uzimený zo stráže, najmocnejší muž sveta vstal, uvoľnil mu vlastnú stoličku pri ohni a povedal: poď sa zohriať. A to bolo v čase, keď poddaní perzského kráľa ležali tvárami na zemi a kto mal tú opovážlivosť zodvihnúť ju a pozrieť kráľovi do očí, tomu ju zoťali. Tak za koho z nich umierali vernejšie?

Ako Džingischán dobyl najväčšiu ríšu na svete? Divoké kmene Strednej Ázie žili pod vlčím totemom ako svorky dravcov, navzájom sa prepadávali a okrádali. Džingischán v detstve veľa vytrpel a zmenil zmýšľanie. Stal sa spravodlivejší a preklenul kmeňovú rivalitu. Keď mu uniesli ženu a zostala tehotná s nepriateľom, nielenže to dieťa nedal zabiť, ale povedal: z každého kmeňa adoptujem jednu sirotu ako symbol. Jeden po druhom, po rôznych kľukatých cestách, nakoniec všetci skončili v spojenectve s ním. Pretože charakter je to jediné, čo v konečnom dôsledku určuje náš osud - všetko ostatné je len dočasný trik.

(Celý text v dokumente PDF)

Návrh sylabu pre waldorfské lýceum v Prahe

Motto:  Človeče, spoznaj sám seba – a spoznáš svet a bohov! (Nápis na Apollónovom chráme v Delfách)

Obsah

Každý žiak má vlastnú skúsenosť s psychologickými typmi osobností a telesnými konštitučnými typmi ľudí vo svojom okolí. Vekovitá ľudská skúsenosť s typológiou osobnostných štruktúr je vtajená do archetypálnych obrazov starovekých božstiev či archanjelov.

V každom vekovom období počas ľudskej biografie prevažuje iná osobnostná štruktúra. No tie isté psychologické štruktúry sa vynárajú aj v dejinách, ako celospoločenské kultúrne vzorce. Vo vrcholnom baroku sa napríklad vynorila hysterická štruktúra s detskou psychikou, v čase absolutizmu starecká psychika s jej úzkostnými črtami. Vďaka tomu sa dá každá dejinná epocha pochopiť zvnútra; vcítením sa do jej nálady, z jej ideálov a hodnôt možno odvodiť daný typ filozofie, vedy, umenia a štátu. Z toho, čo žiaci sami prežili počas puberty, sú utvárané epochy romantizmu: prebudenie lásky stojí za tvorbou básnikov a velikánov hudby, potreba uctievať spôsobuje rozkvety mystiky a odpor voči autoritám vysokú revolučnosť.

Emil Páleš
(Trojruža, jeseň 2011)

Tak znie, laicky povedané, najnovší a najvýznamneší objav paleoantropológie. Veda tým pokročila tak ďaleko, že sa vrátila k svetonázoru Krovákov, ktorí sa pokladajú za najprimitívnejší kmeň na Zemi. Ak ste sa totiž prírodných národov pýtali, kde sa podľa nich vzali lesní ľudoopi, všade vám povedali, že sú to bývalí ľudia, ktorí stratili duchovne-morálne vlastnosti (a nie že ľudia sú vyvinuté opice, ktoré získali ducha a morálku). Tak hovoria indické alebo aztécke mýty: pred týmto ľudstvom existovali pokolenia ľudí, ktoré sa nepodarili. Nedokázali vysloviť meno svojich Stvoriteľov, nechceli ich uctievať a boli preto zavrhnuté. Zvyšky týchto pokolení sa rozpŕchli v lese ako ľudoopi. Stojí to aj na troch miestach v Koráne: Boh preklial tých, čo nedodržiavali prikázania a premenil ich na opice (7:166, 2:65, 5:60).

K tejto starej náboženskej pravde sa teraz vrátili vedci, ako stratení synovia prichádzajúci späť domov. Môže za to fosília nazvaná Ardipithecus ramidus, ktorú našli v afarskej púšti v Etiópii. S vekom 4,4 milióna rokov predstavuje najstaršiu relatívne úplnú kostru hominida. Záverom výskumu, ktorý trval 17 rokov, bolo venované zvláštne číslo časopisu Science v októbri 2009 s príspevkami od viac než 50-tich odborníkov.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Česká konferencia, Kutná hora, 14. mája 2011)

Český filozof Václav Bělohradský bol nedávno hosťom Filozofického ústavu v Bratislave. Poukázal na to, že v súčasnosti vládne už cynické rozčarovanie nad tým, ako sa vyprázdnil obsah demokracie, ktorá sa teoreticky deklaruje, ale skutočnosť je opačná. Viaceré okolnosti vyvolávajú krízu identity, mentálnu paniku, volanie po istote a návrate ku koreňom. Na obzore budúcnosti sa črtajú konzervatívne, tradicionalistické, fundamentalistické postoje, ktoré nastolia – ako on vraví – dajakú rozprávku, teda pevný obraz sveta a hodnôt, ktorý však už nebude predmetom slobodnej diskusie a voľby.

Nadviažem na Bělohradského, ale pripojím aj podnet, ako to riešiť. Ja skúmam dianie na pozadí veľkých archetypov kolektívnej psychológie a zákonitostí ich striedania. Aj keď ich nazvem tradičnými menami kresťanských archanjelov, nič to nemení na tom, že tým istým zákonitostiam sú podrobení aj ateisti a nekresťania.

(Text s obrázkom v PDF)

Emil Páleš
(Trojruža, leto 2010)

Keď som v roku 1990 vzal do ruky pero, aby som napísal úvodné kapitoly knihy o inšpiráciách duchovných bytostí a cyklickom poriadku v dejinách, nebol na mojej strane ani jediný odborník. Aj moji učitelia, čo ma vyzdvihovali ako nádejný vzor mladého vedca a priekopníka slovenskej počítačovej lingvistiky, Viktor Krupa z Kabinetu orientalistiky alebo Jozef Kelemen z Katedry umelej inteligencie, smutne krútili hlavami: prečo sa odrazu dal na niečo také neperspektívne? Ešte ani profesor Jan Bouzek, riaditeľ Archeologického ústavu, ktorý zároveň predsedal českej antropozofickej spoločnosti, neveril, že by sa striedanie duchov času (ako o ňom hovorili staré podania), mohlo hmatateľne odzrkadliť v periodických dejinných vlnách kultúry.

Zhodnoťme teraz, s odstupom dvoch desaťročí, či moja intuícia začala prinášať užitočné plody alebo nie. Komplexné hodnotenie sa v súčasnosti opiera o viac než 700 nezávislých štúdií spracovaných metódami matematickej štatistiky. Zdá sa, že angelológia je najstaršou filozofiou dejín a zároveň jedinou, ktorá obstála v prísnom kvantitatívnom testovaní. Vrchovatou mierou ukázala schopnosť predpovedať neznáme fakty – čo je aj podľa Poppera a ďalších nepriateľov cyklických dejinných teórií najlepším testom a dôkazom správnosti.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Trojruža, jar 2010)

Prvá a zatiaľ jediná waldorfská škola na Slovensku sa blíži k záveru svojho experimentálneho obdobia a Ministerstvo školstva má rozhodnúť, či budú smieť mať Slováci v budúcnosti na výber waldorfskú školu ako pedagogickú alternatívu. Celoštátny test vedomostnej úrovne Testovanie 9 ukázal, že waldorfskí žiaci sú dobre pripravení na prijímacie pohovory na stredné školy a majú výsledky lepšie ako 78% ostatných škôl na Slovensku. Pritom waldorfské školstvo vo svete vyniká nad ostatné školy nie ani tak množstvom vedomostí, ako budovaním osobnosti žiaka a umeleckou výchovou.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Revue Prostor 85, 2010)

Cílem sofiologie a vůdčí intuicí mého života je hledání syntézy, tj. skloubení zdánlivě nesouměřitelných druhů zkušeností a poznatků. Současný kulturní svět se rozpadl na téměř sterilně oddělené oblasti náboženství, vědy, umění; a dále se rozpadá na vědní obory a náboženské denominace neschopné komunikovat mezi sebou navzájem. Cenou za tento rozpad je ztráta kritérií pravdy a zánik člověka schopného poznávat a odpovědně se rozhodovat. Svobodnou individualitu nahrazuje masa jedinců závislých na názorech autorit -specialistů úslužných moci. Reintegrace našeho obrazu světa je nutná pro znovuzrození individuality s mravní integritou a pro záchranu svobody.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Revue Prostor 75, jeseň 2007)

Spoznajte pravdu a pravda vás oslobodí. Pravda je jediný liek. Ale celá pravda je skutočnosťou, ktorá má omnoho viac rozmerov, než si predstavujú tí, čo dnes hovoria v mene vedy. Čo sa dáva za príklad vysloveného mýtu, sa niekedy ukáže byť holým faktom a z domnelej vedy sa vykľuje povera.

Napríklad taká legenda o sv. Kataríne. Neexistujú vôbec žiadne historické doklady o tom, že skutočne žila. Preto ju dokonca aj sama katolícka cirkev v 20. storočí vyškrtla zo zoznamu svätých. Bola to chyba. Táto svätica je okrem iného patrónkou Pražskej filozofickej fakulty, pretože vynikla múdrosťou a neohrozenou dôstojnosťou, aká pramení z poznania nesmrteľnosti ducha. Mala žiť na sklonku 3. storočia a legenda pokračuje tým, že o 500 rokov neskôr anjeli priniesli jej telo do kláštora sv. Kataríny na hore Sinai; a o ďalších 500 rokov sa zjavila sv. Dominikovi. Ten potom založil rád, čo sa preslávil intelektuálnymi výkonmi (aj Albert Veľký a Tomáš Akvinský boli dominikáni).

(Celý text v dokumente PDF)

JE MOŽNÉ POZNANIE DUCHOVNÉHO SVETA?

Emil Páleš
(Dialóg predstaviteľov svetových náboženstiev, 9. mája 2007)

Duchovné hodnoty sú piliere kultúr. Bez nich sa civilizácie rozpadajú. Rozkvety kultúr v dejinách boli umožnené tým, že nejaká skupina ľudí dokázala zdielať spoločné duchovné hodnoty a uvádzať ich do života.

Kľúčová otázka súčasnosti je pre mňa táto: kde má byť zdroj, prameň takých hodnôt dnes? Odkiaľ má jednotlivec čerpať mravné impulzy a istotu o človeku a jeho mieste v kozme? Čo robiť v čase, keď sa rozdielne náboženské tradície nemôžu viac izolovať a musia spolupracovať? Čo robiť v čase dospelosti človečenstva, keď sloboda individuality a myslenia sa stala nevratným výdobytkom a žiadna kultúra sa nemôže vrátiť k jednote prostredníctvom detskej poslušnosti bez toho, aby nezačala zaostávať? Čo robiť, keď kritická analýza vedy spochybnila tradičné mýty a sväté knihy, keď postmodernizmus priviedol spoločnosť k relativizácii a rozpadu všetkých hodnôt? Uzavrieť sa do bezhlavého a strnulého fundamentalizmu? Alebo budovať konzumnú spoločnosť ľahostajnú k akýmkoľvek hodnotám? Oba tieto scenáre sú katastrofické, temné. Neexistuje tretia, slnečná cesta do budúcnosti?

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Meduňka 7/2006 až 2/2007)

Súvisí nejako Angelológia s ľudským zdravím? Zaujímalo by nás, či sa z nej dajú vyvodiť užitočné podnety pre zdravý životný štýl alebo prevenciu chorôb.

Súvisí. Angelológia totiž skúma zároveň dejiny kultúry i dejiny prírody. Za evolúciou života na Zemi, za dejinným vývojom kultúr aj za psychologickým vývojom jednotlivca (biografiou) sa skrývajú rovnaké tvorivé sily. Keby sme chceli nejakým moderným spôsobom nahradiť slovo „anjel“, povedali by sme, že sú to pravzory, archetypy kolektívnej psychológie. Tieto pravzory však nie sú len dedičnou zhusteninou skúseností našich predkov. Sú to mocnosti, ktoré utvárali celé geologické vývojové epochy Zeme dávno pred príchodom človeka.

V každom evolučnom období sa vyvíjali predovšetkým určité orgány, tvary a funkcie, a to u viacerých zvieracích a rastlinných druhov súčasne, bez toho že by sa navzájom krížili. Boli obdobia, kedy všetko živé malo sklon zaliezť do útulných domčekov svojich ulít; alebo vytváralo agresívne ostne a rohy; alebo sa pyšne ovenčilo farebnými ozdobami. Darwinizmus je preto veľmi jednostranná teória, lebo ignoruje fakt, že vo vývoji života sa prejavuje poriadok, ktorý nie je náhodný.

V psychológii jednotlivca (typy osobností), sociológii dejinných období (typy kultúr) a v evolučnej biológii (biologické druhy) sa prejavujú tie isté pravzory s ich zákonitosťami v rovnakom časovom poriadku. To je ten dôležitý nový poznatok, ktorý nám dáva do ruky nástroj na hlbšie štúdium súvislostí medzi duševným a telesným, čiže psychosomatiky. Angelológia poskytuje chýbajúci teoretický rámec duchovnému liečiteľstvu. Praktické skúsenosti mnohých lekárov a homeopatov nie sú brané vážne často už len preto, že nie sú súčasťou myšlienkového systému (vedy) a javia sa tým ako „nevysvetliteľné“.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Domino fórum, 20. decembra 2006)

Anjeli v 21. storočí – zmenili zamestnávateľa. Farár ich už nepotrebuje, ale super- a hypermarkety by ich najradšej mali na plný úväzok. Akoby zástupy anjelov v komerčných reklamách boli posledným dôkazom, že predstava anjela má stále ešte svoju moc. Pri vianočnej zvonkohre a okrídlenej maškare ľudské srdce na okamih roztaje spomienkou na niečo dávno stratené a zákazník utratí viac peňazí, ani nevie za čo.

Žáner fantasy a populárna ezoterika priniesli záplavu kníh o anjeloch a anjelských kurzov. Ich konečnou motiváciou sú však len príjemné pocity plynúce z krásnych predstáv a nie seriózna odpoveď na otázku, kto alebo čo sú anjeli a čo z toho vyplýva pre naše konanie v živote. Predstava „anjela strážneho“ je dobrá na to, aby dodala atmosféru tajomného čara televíznej relácii, ale už nie na to, aby sa o anjeloch povedala pravda.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(nepublikované)

Dejiny vedy sú plné zvratov, pri ktorých sa veci donedávna „nemysliteľné“ odrazu potvrdzujú a vysvitá, že dôkazy ležali pred našimi očami, len im nikto nevenoval pozornosť. Tak mnohé sa pokladá za vedecky nedokázané nie preto, že by sa vedecké dôkazy nenašli, ale pretože sa nehľadajú. Ideové ovzdušie totiž v každej dobe podporuje bádanie v istých smeroch a odradzuje od myslenia inými smermi. A tak myšlienky, kedysi považované za samozrejmosť, sa neskôr zatracujú ako úplný nezmysel, a po stáročiach sa opäť oprášia a zisťuje sa, že sú predsa v nejakom zmysle pravdivé.

Napríklad indickí mudrci spoznali funkčnú diferenciáciu mozgových hemisfér najmenej o dve tisícročia skôr ako Roger Sperry, ktorý za jej objav získal v roku 1981 Nobelovu cenu. Jogíni pozorovali sami seba a všimli si, že dych má tendenciu prúdiť striedavo ľavou a pravou nosnou dierkou a spolu s tým sa aktivuje celá pravá alebo ľavá strana tela a mení sa celkový fyziologický a duševný stav človeka. Správne vypozorovali dvojhodinový rytmus striedavej aktivity hemisfér mozgu a s minucióznou presnosťou podali ich charakteristiku: striedavé výkyvy aktivity a odpočinku, bdelého vedomia a denného snenia, racionálno-verbálnej abstrakcie a obraznej  predstavivosti, procesov zameraných  na spomínajúcu minulosť a konštruujúcu budúcnosť, zvýšený výkon pravej alebo ľavej ruky atď. To všetko sú objavy, ktorými sa Sperry, Kleitman a Erickson v 20. storočí preslávili.  Sperry objavil rozdielne úlohy hemisfér.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Sborník Dialog na cestě 2, 2006)

Není falešná skromnost říkat, že člověk smí o smyslu svého života jen věřit, že existuje, ale nemůže jej nikdy znát? Nevzdáváme se tím právě pátrání po něčem, co bylo naším úkolem? Co znamená, když se modlíme „buď vůle Tvá“? Potřebuje snad Bůh náš souhlas, aby mohl konat dle své vůle? Nejde spíše o naše vlastní odhodlání poznávat Jeho vůli, abychom se svými činy mohli vřadit do velkého Božího Plánu? A jak vím, zda právě já nejsem v tom Plánu překážkou, když o něm nemám žádné tušení? Může člověk naplnit smysl svého života zcela nevědomě?

Indiánská tradice říká, že dospívajícímu muži se zjeví jeho strážný duch v podobě totemového zvířete a ukáže mu jeho životní poslání. Já takovou vizi měl. Byla průzračná, jasná a ušlechtilá a nezapomenutelně se mi vepsala do duše. Byl to můj strážný anděl, nebo fantazijní produkt mého mozku? Brzy přišla zkouška, jestli chci této vnitřní vizi zůstat věrný. Uvědomil jsem si, že není slučitelná s mým nastávajícím členstvím v komunistické straně. Po dlouhotrvajícím duševním utrpení jsem šel a vrátil přihlášku kandidáta strany. Ztratil jsem místo na univerzitě, získal špatný kádrový posudek a zkazil svůj mladý život hned na začátku. Všichni si mysleli, že nemám rozum a já zakusil, co je to za strach stát sám mimo společenství. A přece: dal jsem přednost vizi utkané ze snů před celým světem a potvrdil tím, že je pro mně existenciálně reálnější než realita.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Phoenix 4/2006)

Stříbřitá, proměnlivá Luno! Jaká bys byla, kdybys byla člověkem? Zřecům minulosti si se zjevovala v jejich jasnovidném snění jako cudná paní lesů, mateřská královna podsvětí i stará čarodějnice. Pod různými jmény jako Diana, Artemis, Chons, Čandra, Ixčel nebo Mama Quilla uctívali Tebe, duchovní inteligenci sféry Měsíce. Jsi to Ty, jež tryskáš v mé duši jako pramen něhy a čisté radosti? Jsi skutečná nebo jsi pouze mou vlastní představou? Ano, Ty jsi! Oživuješ přírodu a ukrýváš tajemství věčného mládí. Tvá náruč je domovem věčných tuláků. Jsi múzou vypravěčů a stála jsi po boku da Vinciho i Rembrandta, když malovali svoje plátna. Rozprostřela jsi závoj před očima filozofů a vědcům vnukáš dětsky jednoduché, zvídavé otázky. Marii jsi zvěstovala příchod Spasitele a Mohameda jsi učinila prorokem. Nerovi a Ludvíkovi XIV. ses zjevila v neslýchaném přepychu a přivedla jsi je k pádu, když naň pohlédli chtivým okem. Něžná a krutá, vláčíš v neúprosných okovech osudu všechny ubožáky, kteří se nedokázali zbavit zištnosti, a nepropustíš je, dokud se jejich duše nestane zcela cudnou.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Phoenix 2/2006)

V době, kdy se i vysocí církevní hodnostáři přestávají tajit tím, že již nevěří na anděly, zažíváme překvapivý obrat: vědecká zkoumání nás přivádějí k důkazům, že středověká nauka o andělích přece jen mluvila pravdu. Tvůrčí osobnosti v dějinách čerpají inspiraci z tajemných hlubin duše – a zachycují shodné estetické, filozofické, náboženské a státnické impulzy ve stejnou dobu po celé Zemi. Bez ohledu na to, zda jsou to ateisté, křesťané nebo indiáni, podávají všichni zprávy o stejných nebo podobných vnitřních zjeveních. Tato zjevení odpovídají tradičním pravzorům, andělům a božstvům, a v dějinách se střídají v cyklickém časovém sledu, který byl znám ještě středověkým křesťanským a arabským učencům a pochází z pokladu babylónské chrámové moudrosti. Závěr bratislavského matematika a sofiologa RNDr. Emila Páleše, CSc. je jednoznačný: angelologie nebyla spekulací! Vyplývá to z více než patnáctiletého komplexního výzkumu vln tvořivosti v dějinách za pomoci exaktních metod matematické statistiky. Univerzitní oponenti prohrávají 1:0. Skeptici zuří a církev je na rozpacích. Odvěká moudrost vzlétla z vlastního popela, omlazená a jasnější než kdykoli předtím.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Revue Prostor 65, jar 2005)

Ako vznikol život? Povedzme rovno, že darwinizmus bol len posledným v dlhom rade mýtov, ktoré od úsvitu dejín prinášajú tušenia odpovede na túto tému.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Výstava k 200-ročnému výročiu podpísania Bratislavského mieru, Mestské múzeum)

V prospech tých, čo neveria, že svetový mier je uskutočniteľný, padá na váhu jeden pozoruhodný argument: napätie a boj protikladov sú zdrojom pokroku; súperenie, konkurencia a konflikt zohrávajú dôležitú úlohu v evolúcii prírody a podnecujú formovanie veľkých osobností, národov a civilizácií. Či by sa nezastavil vývoj a neupadli by ľudské schopnosti v bezkonfliktnom svete hojnosti bez akýchkoľvek výziev? Všimnite si, že akonáhle zmizol protiklad kapitalizmu a komunizmu, a s ním aj zdroj studenej vojny, hneď sa objavil nový: západná versus islamská civilizácia, hrozba svetového terorizmu atď.

Emil Páleš
(Časopis „Setkání/Stretnutie“, 4/2004)

Prazvláštnym spôsobom, ako vo viacnásobnom akorde, zazneli motívy noci a čiernej farby do dejín maľby, literatúry a odievania okolo roku 1600. Ak chceme pochopiť kvalitu časového okamihu na prelome 16. a 17. storočia, musíme si všimnúť túto synchronicitu. Zo začiatku 17. storočia pochádzajú plátna, ktoré sú takmer na celej ploche čierne. Postavy vystupujú zo šerosvitu alebo z hlbokej čiernej noci osvetlené dramatickou hrou svetla a tieňov. Hutný temnosvit vládne na obrazoch Caravaggia, Rembrandta, Vélasqueza a ďalších. Títo maliari uviedli do maľby dramatickosť a napätie. Súčasne s nimi však tvorili aj najväčší svetoví dramatici – Shakespeare, Lope de Vega, Corneille.

Veľkým francúzskym majstrom temnosvitu bol Georges de la Tour. Žiaden maliar v dejinách nezachytil tvár noci tak majstrovsky ako on. Jeho nokturná sú oslnivo krásne. Scény na jeho obrazoch sa odohrávajú v nočnom šere, za svitu sviečok alebo lampášov, v atmosfére naprostého ticha. Noc ovíja, čičíka, zahaľuje, vytrháva z chaosu ukričaného sveta; obracia myseľ k zásadným otázkam a k vlastnému vnútru. Postavy akoby boli ponorené v meditácii. Hoci ide o prozaické situácie, predsa vyvolávajú dojem tajomnej, zázračnej udalosti. Máme pocit, že sa stretávame s čímsi nesmierne jemným a zároveň mocným, prvotným, večným a nemenným. La Tourov svet je koncentrovaný, statický, strohý, ponorený do neurčitého smútku. Ľudia sú vážni, tvrdí, pracovití  a málovravní.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Časopis „Setkání/Stretnutie“, 3/2004)

V dejinách umenia 14. storočia sa stretávame s jednou zvláštnosťou: začalo sa maľovať na červený podklad. V pozadí madon a svätcov planie červená obloha. Majster třeboňského oltára namaľoval dokonca nočnú oblohu posiatu hviezdami, ale celú červenú, čo je zdanlivo nepochopiteľné. To nebol len technický trik, aby niektoré prvky na plátne vynikli. Musíme si uvedomiť, že stredovekí maliari ešte nemaľovali pozemské, ale duchovné prostredie.

Zlatý podklad malieb od 13. storočia znamenal svetlo múdrosti, duchovné zlato scholastiky, ktoré sa v čase archanjela Slnka zaskvelo v mentálnom ovzduší. Červený podklad je duchovné železo, oheň vôle, ktorý v 14. storočí vlieval do atmosféry archanjel Marsu. V druhej polovici 14. storočia bol nielen veľkým duchom času (1171-1525), ale aj menším duchom času (1341-1413) Samael. Obloha na jeden historický okamih zaiskrila čistým marsickým ohňom.

(Celý text v dokumente PDF)

Emil Páleš
(Okruh a strěd 1, 2003)

Existuje os dejín?

Súčasná filozofia už upustila a aj teológia upúšťa od starej kresťanskej myšlienky, že Kristov príchod je centrálnou udalosťou dejín. Hegel bol posledný v rade filozofov počínajúcom Augustínom, kto ešte veril: Celé dejiny smerujú ku Kristovi a vychádzajú od neho; zjavenie Božieho Syna je osou svetových dejín.

Nemecký filozof Karl Jaspers uvažoval inak: Kresťanská viera je predsa len jedna viera a nie viera celého ľudstva. Os dejín, ak vôbec existuje, musí byť zistiteľná empiricky a pre všetkých ľudí, nie len pre kresťanov. Takú os našiel v oných podivuhodných udalostiach, ktoré sa odohrali po celom svete medzi rokmi 800 až 200 pr. Kr., ale najmä 600 až 300 pr. Kr., a nazval ju axiálnou epochou. Tam leží najhlbší dejinný zlom, hovorí Jaspers. Vtedy vznikol človek, s ktorým žijeme dodnes.

(Celý text v dokumente PDF)

(Vitalita 3/2002)

Okrídlení strážcovia sveta, vznešení a mocní, spravodliví aj láskaví – existujú skutočne? Čo dokáže rozum 21. storočia prijať zo svetla prastarej kňazskej múdrosti, zjavenej bohmi? Ak existujú, tak ako a kde vlastne pôsobia? O niekoľko slov na túto tému sme požiadali autora jedinečnej knihy „Angelológia dejín“ RNDr. Emila Páleša, CSc.

Po tisícročia bolo ľudstvo presvedčené, že všetko na tomto svete má svoju nadradenú duchovnú moc: minerály, rastliny, zvieratá, človek, skupiny ľudí, rieky, hory a nebeské telesá; dokonca aj časové obdobia majú svojho ochranného ducha. Pôsobenie anjelov sa prirovnávalo k tvorivému slovu, spevu alebo nepočuteľnej hudbe sfér, ktorej znením sa utvárajú všetky viditeľné formy na Zemi. Život a svet nevznikli v chaose veľkého tresku, ani náhodnou genetickou mutáciou, ale ako myšlienka, zámer inteligentných a ušľachtilých bytostí.

A AKÁ PERSPEKTÍVA HO ČAKÁ?

Emil Páleš
(Výtvarnícke noviny 4/2001)

Skúmal som rytmy v dejinách umenia a z tohto výskumu vyplynul aj istý podnet pre porozumenie súčasnej situácie v umení a jeho možnú budúcnosť. Striedanie umeleckých štýlov súvisí s niečím oveľa hlbším, než sú len náhodné výstrelky módy – so striedaním hodnotových systémov, psychologických archetypov, ktoré podmieňujú celú spoločnosť. Sociológ Sorokin sa preslávil objavom, že v dejinách sa v pravidelných vlnách striedajú dve sústavy pravdy (a tým aj umenia a mravnosti): tzv. ideačná a senzitívna. Pre ideačnú sústavu pravdy je základnou a najvyššou hodnotou duch, pre senzitívnu hmota. Ja som ukázal, že tento Sorokinov rytmus bol známy už starým duchovným tradíciám, kde sa pripisovali striedaniu archanjelov Michaela a Gabriela ako inšpirujúcich duchov času.

Emil Páleš
(TV Monarch, 11. júna 2001)

Angelológia dejín patrí k zriedkavým prácam, ktoré sa zrodili zo stretnutia modernej vedy a najstarších duchovných tradícií ľudstva. Je to objav, ktorý je plodom desaťročného pôvodného výskumu a ktorý sa predbežne potvrdil aj nezávislými štúdiami renomovaných amerických antropológov a sociológov. A je to objav svetonázorovo a filozoficky natoľko závažný a prekvapujúci, že už pred svojím publikovaním vyvolal ohnivé polemiky medzi odborníkmi i laikmi doma aj v zahraničí.