Rozhovory pre tlač

Milan Vidlák v rozhovoru s Emilem Pálešem
(Šifra 6/2018)

            Emila Páleše jsem poprvé potkal před lety na České konferenci v Kutné Hoře. Tehdy jsem si myslel, že je klasický intelektuál. Rozvážná mluva, pečlivé vážení slov, prodlevy mezi větami, a pokud není s větou spokojen, hledá, jak to říct ještě přesněji, ale jakmile najde ta správná slova, stojí za to. Vystudoval ostatně kybernetiku a vyučoval počítačovou lingvistiku na Matematicko-fyzikální fakultě Komenského Univerzity v Bratislavě. Pět let byl vědeckým pracovníkem Slovenské akademie věd, kde vyvíjel umělou inteligenci - první počítačový model slovenského jazyka.

Celý text v PDF

Yvetta Ellerová: Rozhovor s Emilem Pálešem
(Protimluv 3-4/2013)

Emile, tvá akademická kariéra vedla mnoha obory: matematikou, lingvistikou, historií, religionistikou, paleontologií. Ve své Angelologii dějin jsi je všechny spojil. Kdo vlastně jsi a co děláš?

Navenek řeším konkrétní vědecké otázky. Ale každý skutečně tvořivý badatel je vnitřně veden nějakou intuicí, která se zpravidla objeví již v dětství, a vede jeho zájem a pozornost k jistým otázkám. Mou životní intuicí je hledání syntézy, integrální moudrosti, Sofie. Je to mystická víra, že věci jsou proniknuty a sjednoceny společným smyslem, utvářeny velkými, moudrými zákony. Věřilo se tomu po tisíciletí a je to přirozenější i z hlediska duševního zdraví.

(Celý text v dokumente PDF)

(Balans, máj 2016)

Vedec, filozof a sofiológ Emil Páleš ma od prvého okamihu zaujal šírkou svojich poznatkov o prírode, ľuďoch i dejinách a postupne aj ako človek, svojou osobnosťou. Svojich čitateľov a poslucháčov vychováva k schopnosti samostatného úsudku. „Každý musí nájsť svoju vlastnú hviezdu, ktorá ho vedie zvnútra“, hovorí. „Ako? Do poznania treba vrátiť celistvý prístup, usilovať sa o mravnú integritu osobnosti.“

(Celý text v dokumente PDF)

(Večerník 29. decembra 2015)

Tri dni pred štedrým večerom sme navštívili kaviareň na Palisádach, kde sa konala prednáška na tému Anjeli a hudba sfér. Prednášajúci Emil Páleš, zakladateľ neziskovej organizácie Sophia, vysvetľoval symboliku anjelov a hudby na starých maľbách aj s ukážkami skladieb. Položili sme mu zopár otázok.

Igor Mešťánek: Rozhovor s Emilom Pálešom
(nepublikované vo Svete Grálu, december 2014)

Už dlhý čas je predmetom vášho záujmu aj skúmanie civilizačných vzorcov, respektíve politických systémov či foriem vládnutia v priebehu dejín ľudstva. K akému poznaniu ste dospeli?

Pozorujem, že forma vlády súvisí s premenami hodnotového rebríčka. Ak postavíme určité hodnoty na najvyššie priečky, dostaneme tomu zodpovedajúci typ náboženstva, umenia, vedy, filozofie, ale aj politickej a ekonomickej organizácie. Spoločnosť, ktorá túži po poriadku, istote a trvalých hodnotách, inklinuje k monarchii. Tam, kde sa nadovšetko cení sloboda jednotlivca, dožadujú sa demokracie. Ospevovanie sily vynáša do čela vojakov a vznikajú vojenské diktatúry. Kde sa uctievali peniaze, moc plynula k boháčom a gildy obchodníkov vytvárali meritokracie. Ak sa všetko podriadilo a slúžilo náboženským ideám, moc prešla do rúk kňazstva, a to voláme teokraciou. Ale sú či boli aj také mysticky a citovo založené obdobia, kedy sa cení krása a vládne veľa žien či vodcov s osobnou charizmou.

(Celý text v dokumente PDF)
 

Zdeněk Vojtíšek: Rozhovor s angelologem a sofiologem dr. Emilem Pálešem
(Dingir 3/2013)

RNDr. Emil Páleš, CSc. (*1966) charakterizuje svou práci jako sofiologii, což je úsilí o syntézu tří oblastí poznání (o přírodě, člověku a Bohu), jakož i tří pramenů poznání (zjevení, rozumu a smyslové zkušenosti). Navazuje tím na cíl, který si kdysi vytyčili Jan Amos Komenský, Vladimir Solovjov nebo slovenští Štúrovci. Sedm let redigoval čtvrtletník Sophia, vede Školu angelologie, přednáší odborně i laikům. Třísvazková Angelologie dějin shrnuje 25 let jeho práce – výklad světových dějin skrze archetypy a zákonitosti hlubinné psychologie.

(Celý text v dokumente PDF)

(Turčianske noviny, 26. februára 2013)

„Veriť všetkému a neveriť ničomu, je ľahké, ale sú to dva bezcenné extrémy. Pravda je niekde uprostred a treba si ju osobne vybojovať,“ formuluje svoje krédo sofiológ Emil Páleš. Nie je ani skeptik, ani jednoduchý veriaci, skúma starú múdrosť a doluje z nej zlaté zrnká pravdy. Viac o svojej práci povedal v rozhovore.

(Vitalita 5/2012)

Ste zakladateľom Školy sofiológie. Priblížite nám, čo to znamená?

Sofiológia je úsilie o integrálne poznanie. Každý tvorca má nejakú životnú intuíciu, ktorá ho vedie. U mňa je to Sofia, vízia personifikovanej celistvej múdrosti, kde rozum, srdce a ruky tvoria jednotu. Ruského filozofa Vladimira Soloviova aj Jána Ámosa Komenského viedla tá istá inšpirácia – zjavila sa im Sofia. Ide tu o to, že len v úsilí o celistvé poznanie a životnú prax sa rodí slobodná a zodpovedná individualita. Jednostranne vyvinutý človek je závislý a manipulovateľný. Len prostredníctvom celostnej výchovy a sebavýchovy možno posilniť morálnu individualitu človeka a duchovne obrodiť spoločnosť. S týmto cieľom som v roku 1993 založil neziskovú organizáciu a časopis Sophia a neskôr Školu sofiológie.

(Spravodajca univerzity Mateja Bela, apríl 2011)

Katedra etickej a občianskej výchovy PF UMB a Centrum pre celoživotné vzdelávanie UMB v predvianočnom čase (23.11.2010) pripravili a na pôde Pedagogickej fakulty UMB privítali RNDr. Emila Páleša, CSc.. Štvorhodinová prednáška, napriek neskorým večerným hodinám, sa zo strany študentov (ale aj širšej verejnosti) stretla s veľkým záujmom o čom svedčí aj fakt, že najväčšia prednášková miestnosť na PF nepostačovala počtom sedadiel.

Netradičná prednáška s názvom „Je stredoveká angeológia vedou?“ a podtitulom „Malý kurz hľadania kritérií pravdy na kontroverznej vedeckej teórii“ je na Katedre etickej a občianskej výchovy prvým pokusom v cykle aktivít pozývania hostí, ktorý by som pomenoval ako „Alternatívy“, alebo „Bez cenzúry“, alebo „Marginálne vedecké hypotézy, či teórie“. Práve univerzita je najvhodnejšia pôda pre takého podujatia – jednak má už v názve „starosť o univerzálnosť – všeobsiahlosť a celostnosť“, jednak je (alebo by mala byť) „baštou slobody“, baštou slobodného myslenia, hľadania, bádania.

(Imidž, február 2008)

Všeobecne sa predpokladá, že anjeli sú vecou viery, nie vedy. Kto chce, ten v nich verí, ale veda sa zaoberá realitou, faktami. Ako sa Vám podarilo preklenúť priepasť medzi týmito dvoma svetmi?

Zrejme som bol sám, kto si jednoducho a úprimne položil otázku: existujú skutočne anjeli? V stredoveku mal každý archanjel presne vymedzenú oblasť pôsobenia. A verilo sa, že archanjeli sa cyklicky striedajú ako duchovia času a inšpirujú svet. Ak sa teda anjelské chóry na nebi striedajú v určitom poriadku a skutočne inšpirujú prorokov, kráľov, mysliteľov a umelcov – musí sa tento poriadok odzrkadľovať v tvorivých vrcholoch vo svetových dejinách. Geniálne tvorivé osobnosti v každom odvetví sa musia vyskytovať vo zvýšenej miere práve v obdobiach pripisovaných danému archanjelovi. Keby to tak nebolo, znamenalo by to, že viera v anjelov je buď výmysel alebo sú celkom iní, než sme si ich predstavovali. Ako matematik som sa preto pustil do štatistického štúdia kriviek tvorivosti v dejinách.

(Nový život Turca, 24.10.2006)

Autor knihy Angelológia dejín Emil Páleš odhalil fascinujúce skutočnosti o existencii anjelov ako strážnych duchov ľudí a času. Jeho práca je prvým vedeckým potvrdením tradičnej západnej náuky o anjeloch. Presnejšie, jednej časti tejto náuky – náuky o duchoch času. Viac k tomu povedal Emil Páleš:

„Už starí Babylončania uctievali siedmich bohov, z ktorých sa neskôr stalo sedem kresťanských archanjelov. Je to sedem duchovných praobrazov alebo bytostí, ktoré sa cyklicky striedajú a mohutným spôsobom spoluurčujú celé naše bytie. Každých 72 rokov vládne jedna z nich ako duch času. Za 504 rokov sa vystriedajú všetci siedmi. Takže každých 500 rokov sa dostane k moci tá istá duchovná inteligencia a inšpiruje určitý typ estetiky, filozofie a mravnosti. Ukázal som, že vlny tvorivosti vo svetových dejinách naozaj zodpovedajú týmto rytmom striedajúcich sa archanjelov.

(Slovenské katolícke noviny 7/2006)

Na pultoch kníhkupectiev sa pred časom objavilo už druhé, rozšírené vydanie Vašej knihy Angelológia dejín, tentokrát v českom jazyku. Aj semináre, ktoré vediete, majú názov Škola angelológie. Týka sa Vaša angelológia anjelov západnej náboženskej tradície?

Moja práca je prvým naozaj vedeckým potvrdením tradičnej západnej náuky o anjeloch. Presnejšie, jednej časti tejto náuky – náuky o duchoch času. Až donedávna sa myslelo, že anjeli môžu byť iba predmetom viery, ale nie je to celkom tak. Stredoveké autority totiž uvádzajú mená archanjelov, ktorí sa cyklicky striedali a inšpirovali ľudstvo. Každé dejinné obdobie má svojho inšpirujúceho archanjela - ducha času. Ak títo archanjeli naozaj pôsobili a inšpirovali umelcov, mysliteľov, kráľov a prorokov, ako o tom hovoria legendy, muselo by sa ich rytmické striedanie viditeľne odzrkadliť v dejinách kultúry. To je úvaha, ktorá stála v počiatkoch mojej práce. Priviedlo ma to k systematickému štatistickému výskumu vĺn tvorivosti v dejinách.

(Vihorlatské noviny, jún 2005)

Slovania podľa Páleša ešte len majú zohrať svoju dejinnú úlohu. Čaká ich vedecká revolúcia v poznaní duchovnej prirodzenosti človeka. Pôjde o akúsi revolúciu morálno-psychologicko-nábožensko-mravnú a široká slovanská duša s prirodzenou túžbou po syntéze bude protipólom pretechnizovanému západnému svetu založenému na materiálnych výdobytkoch vedy a techniky. Kedy sa tak stane, opýtali sme sa prednedávnom E. Páleša na besede vo Vihorlatskej knižnici.

- Nerád odpovedám na otázku kedy, lebo to je najmenej dôležité. Podstatné je pochopiť, čo je našou úlohou a začať na sebe pracovať. Nebude to dnes ani zajtra. Sú to rytmy, ktoré trvajú stáročia a tisícročia, ale veľká kultúra sa vždy pripravuje v menšom a malom, preto už dnes by mohlo byť čosi ako predpríklad, ako by Slovania mohli pristupovať k riešeniu svetových problémov.

(Košický večer, 23.12.2004)

1. Aký duch času vládol v čase narodenia Ježiša a prečo bolo práve toto obdobie najvhodnejšie na jeho vtelenie a pôsobenie na Zemi?

V Ježišovi sa na Zemi narodil Kristus - tá bytosť, ktorá nás, ľudí vedie k naplneniu zmyslu nášho bytia a dejiny k ich vzdialenému cieľu do budúcnosti. Kresťanstvo je však oveľa starobylejšie než si dnes myslíme a nezačalo Ježišovým narodením. Táto duchovná bytosť pôsobila totiž už v predkresťanských časoch zo sféry Slnka, o čom v slnečných mystériách staroveku vedeli a očakávali jej príchod. Perzskí mudrci sa preto prichádzajú pokloniť Jezuliatku, ktoré túžobne očakávali po stáročia.

(Revue Prostor 60, zima 2003)

Hanuš: V jaké době podle Vás žijeme - skutečně jsme se ocitli na rozhraní věků, v němž dochází k podstatným změnám, anebo podléháme nějaké kolektivní iluzi či historickému sebeklamu?

Páleš: Podľa mňa žijeme v 124. roku veku archanjela Michaela, ktorý sa stal duchom času na jeseň 1879. Pre domnienku, ze sa už začal vek Vodnára, neexistujú, pokiaľ viem, žiadne dôvody. Nie je to doložené v duchovnej tradícii a nie sú na to ani žiadne empirické (skúsenostné) doklady. Veľké oživenie záujmu o duchovnosť, zverejnenie určitých tajných náuk a zmena paradigmy, ktorá sa od konca 19. storočia odohráva vo vede, umení a spoločnosti, sú inšpirované Michaelom, ktorý takto pôsobí každých 2500 rokov.

(Život Turca, 18. decembra 2001)

Pán doktor, Americký biografický inštitút, ktorý mapuje špičkové osobnosti vo svete, Vás nedávno ocenil ako svetovú vedúcu osobnosť v sofiológii. Môžete nám prezradiť, čo tento termín znamená?

Sofiológia sa definuje ako úsilie o organickú syntézu kozmológie, antropológie a teológie. Je to niečo viac ako filozofia, náboženstvo a empirické vedy dohromady, pretože ich všetky obsahuje v organickej jednote. Meno dal sofiológii ruský filozof Solovjov, ktorý mal – podobne ako sv. Cyril - víziu Nebeskej múdrosti, Sofie. Zakladá sa na dôvere, že pravé náboženské zjavenie a pravá veda povedú k jednej spoločnej pravde. V tomto smere sa, pravda, dosiahlo zatiaľ len veľmi málo. Ale môj výsledok je z celosvetového hľadiska prelomový.

(Historická revue, november 2001)

Vaša kniha „Angelológia dejín. Paralelné a periodické javy v dejinách“ vyšla pred troma mesiacmi. Napriek vysokej cene sa štvrtina nákladu rozobrala ešte skôr ako sa dostala na pulty kníhkupectiev. V čom sa skrýva jej kúzlo?

Podarilo sa mi urobiť prielom v istom smere, na ktorý ľudia podvedome už dlho čakali. Veľké množstvo poznatkov, ktoré zdanlivo nesúviseli, zapadlo do seba ako kľúč do zámky a začalo dávať zmysel. V prípade, že odborná obec akceptuje dôkazy, ktoré som predložil, zaradí sa moja práca medzi vôbec najväčšie objavy, ktoré prispejú k paradigmatickému prelomu v našom svetonázore.

(Košický večer, 22. júna 2001)

1.Angelológia dejín s podtitulom Paralelné a periodické javy v dejinách je nepochybne krásna kniha a zaujímavé čítanie. Súčasne ponúkate i novú teóriu chápania vývoja ľudstva? Čo Vás k jej vytvoreniu inšpirovalo, podnietilo? Ovplyvní Vaša teória doterajšie názory?

Môj výklad dejín je síce väčšine ľudí neznámy, ale nie nový. Je to v skutočnosti to najstaršie chápanie dejín, aké poznáme. Od úsvitu dejín v starom Sumeri až do konca stredoveku bolo ľudstvo presvedčené, že do behu ľudských dejín zasahujú duchovné inteligencie - bohovia alebo anjeli. Inšpirujú napríklad veľké osobnosti a tak rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú dejiny.

Ja som vlastne len ukázal, že tieto staré náuky boli pravdivé. Len naša materialistická doba im už nedokázala porozumieť. Takže iba v kontexte našej doby je to niečo prekvapujúce.

Chcel by som však podotknúť, že z mojej strany nejde iba o číru teóriu, ale o objav, ktorý sa už predbežne potvrdil. To je veľký rozdiel. Lebo filozofií dejín je veľa, ale máloktorá môže o sebe povedať, že sa potvrdila empiricky.

(Týždenník Nové Pohronie, 18.-24. júna 2001)

Ľudia, ktorí sa venujú exaktným vedám, zriedka berú do úvahy teológiu. Platilo to u nás najmä pred rokom 1989, keď sa oficiálne uznávala len materialistická filozofia. Vy ste vzdelaním kybernetik. Ako ste dospeli k tomu, aby ste spojili dve zdanlivo nezlučiteľné záležitosti?

Vo svete jestvuje rastúci trend spájať najmodernejšie výsledky vedy s najstaršími duchovnými tradíciami ľudstva a hľadať medzi nimi súvislosti. Ja som študoval matematiku, ale môj najväčší objav spočíva v znovuobjavení angelológie, čiže stredovekej náuky o anjeloch. To na prvý pohľad nepatrí do vedy, lenže mne sa podarilo angelológiu potvriť práve exaktnými metódami matematickej štatistiky.

Skúmal som početnosť výskytu géniov v dejinách (veľkých hudobných skladateľov, maliarov, básnikov, filozofov a podobne) a zistil som, že neprichádzajú náhodne, ale periodicky v určitých vlnách a rytmoch. To je už samo osebe prevratné zistenie; no ja som navyše ukázal, že tieto rytmy boli dokonca známe už v stredoveku. Jeden stredoveký opát, Johannes Trithemius, ich poznal, a vysvetľoval ich tým, že jestvuje sedem archanjelov, ktorí sa cyklicky striedajú ako duchovia času a inšpirujú veľké osobnosti. Archanjel Michael napríklad inšpiruje vo svojich obdobiach veľkých filozofov, Anael básnikov atď. Je fakt, že tieto rytmy jestvujú a musia mať nejakú príčinu. Tá sa však vymyká pochopeniu tzv. normálnej vedy.

(Kultúrny život 8/2000)

Rozhovor s Emilom Pálešom, šéfredaktorom štvrťročníka Sophia a predsedom rovnomennej nadácie, k pripravovanej knihe na tému zbližovania špičkovej vedy s najstaršími duchovnými tradíciami ľudstva