Emil Páleš
(TV Monarch, 11. júna 2001)
Angelológia dejín patrí k zriedkavým prácam, ktoré sa zrodili zo stretnutia modernej vedy a najstarších duchovných tradícií ľudstva. Je to objav, ktorý je plodom desaťročného pôvodného výskumu a ktorý sa predbežne potvrdil aj nezávislými štúdiami renomovaných amerických antropológov a sociológov. A je to objav svetonázorovo a filozoficky natoľko závažný a prekvapujúci, že už pred svojím publikovaním vyvolal ohnivé polemiky medzi odborníkmi i laikmi doma aj v zahraničí.
Ja som pôvodným zamestnaním matematik a skúmal som početnosť výskytu géniov v dejinách (tzn. veľkých hudobných skladateľov, maliarov, básnikov, filozofov a podobne). A zistil som, že neprichádzajú náhodne, ale v určitých vlnách a rytmoch. Alebo sa objavujú súčasne ale nezávisle od seba na rôznych miestach na Zemi. Napríklad v rokoch 600-300 pr. Kr. prišli od Číny až po Grécko naraz veľkí mudrci a náboženskí zakladatelia. Nevedeli o sebe navzájom, a predsa učili rovnaké hlavné myšlienky! Niektoré takéto javy sú známe už dávno, ale nikto ich nedokázal vysvetliť.
Ja som ukázal nielen to, že v dejinách jestvuje určitý poriadok, ale aj to, že to je poriadok, ktorý bol známy už stredovekej cirkvi a starovekému kňazstvu. Po tisícročia považovalo totiž ľudstvo za samozrejmosť, že do behu ľudských dejín zasahujú duchovné inteligencie - bohovia alebo anjeli. Že inšpirujú napríklad veľké osobnosti. Vedelo sa, že jestvujú tzv. duchovia času, archanjeli, ktorí sa cyklicky striedajú v určitom systéme. Každý z nich inšpiruje epochu, ktorá trvá určitý počet rokov, a potom odovzdá vládu ďalšiemu v poradí.
Moja kniha je pohľad z vtáčej perspektívy na dejiny, od pravekých nástenných malieb v Altamire po založenie Európskej únie, v ktorom ukazujem, ako tieto duchovné bytosti inšpirovali striedanie umeleckých slohov, náboženských kultov, ideových prúdov a sociálnych štruktúr. Ja som vlastne len ukázal, že prastará kňazská múdrosť bola pravdivá. Pomocou exaktných metód matematickej štatistiky som znovuobjavil angelológiu.
